|
|
Sedem hodín večer.
Začína sa pripravovať.
nasadzuje si masku.
Bude ňou pár ďalších hodín.
Pokúša sa vcítiť do niekoho iného.
Začína sa predstavenie,
v ktorom nemá byť sám sebou.
Svetlá žiaria, ľudia tlieskajú.
Príbeh sa rozbieha.
Vraždy, znásilnenie, prepady.
Vinníka chytili.
Predstavenie sa končí,
diváci tlieskajú,
svetlá zhasínajú.
Ľudia sa rozchádzajú,
premýšľajúc o tom, čo si dajú na večeru.
Zloží si masku,
a pokúša sa byť sám sebou.
Aspoň do ďalšieho predstavenia.
Potom sa kolotoč roztočí znova.
Stráca prehľad.
"Kto som ja?"
"Kto je ten, koho hrám?"
Všetci hovoria, že sú sami sebou,
že nemajú vzory,
že našli svoju identitu,
že sa neskrývajú za masku.
Ale dúfam, že mi nechcú tvrdiť,
že ten, koho denne stretávam sú oni.
Oni sú predsa iní.
Neprejavia sa,
boja sa predsudkov,
ktoré si myslia, že majú ostatní.
Ak ostatní majú predsudky,
nestoja za to.
Ak diskriminujú...
Ži a nechaj žiť.
|
