|
|
"
Kráčam si po ceste a aspoň NA CHVÍĽU ma netrápi,
že pohlcuje ma úplná tma,
že neviem, kde je krajnica,
že nerozoznám skutočnosť od sna,
že slzy padajú na studený asfalt,
že myšlienky strácajú nádych reálna,
že autá sú vnímané len ako prízraky,
že muška svätojánska mi do tváre vrazí,
že nie je nikto,
že by ma za ruku viedol,
že by mi ukázal správnu cestu domov,
že nepoznám hranice vlastných možností,
že poznám hranice našich možností,
že strach mi v tej chvíli nič nehovorí,
že apatia tróni si surovo v mojej mysli,
že mi je jedno,
že telu na okamih nepatrí jeho duša,
že vznáša sa a nechce sa mu vrátiť,
že srdce mi zverák rozgniaviť skúša,
že príčinou všetkého si TY,
že TY si príčinou bezsenných nocí,
že TY si príčinou vášnivých snov,
že TY si príčinou ohryzených nechtov,
že TY si príčinou zúfalých pohľadov,
že TY si príčinou zakázaných myšlienok,
že TY si príčinou očí plných sĺz,
a že ja, ja môžem len držať hubu a krok
a že pritom je mi dovolené priblblo a naivne snívať
a že aj tak je to všetko na hovno
a že netrápi Ťa moje rozorvané vnútro
a že s pocitom nádeje môžem každé ráno vstávať
a že s pocitom beznádeje si každý večer líhať,
ŽE MA JEDNODUCHO TAK NEUVERITEĽNE TRÁPIŠ!!!
Trápiš ma svojimi náhodnými dotykmi,
trápiš ma tým, že sme si tak blízki,
trápiš ma tým, že vôbec SI.
PREPÁČ MI!
|
