,,Mám lepší nápad. Čo keby sme už išli spať? Určite je už skoro polnoc,“ zavelila Alilea a Sylvii neostalo nič iné ako súhlasiť, keď prekvapene zistila, že je už naozaj pol dvanástej. O pár minút zhasli všetky svetlá v dome a kúsok odtiaľ zaparkovala tmavá dodávka.
Unavené nečakanými udalosťami ponorili sa do spánku dôverne ako sa dieťa schúli v náručí.
Myseľ im ovládla snová hmla, miestami rušená tikotom hodín.
Bola to pre neho rutina. Obyčajné sklo sa jeho rukám poddalo bez väčšej námahy a hluku. Musí byť opatrný, lebo pred domom stojí stráž, uškrnul sa v tme. V skutočnosti neveril, že by sa tej ženy mal obávať- nič tomu nenasvedčovalo. Je úplne vygumovaná, život do ktorého ju vložili, celkom otupil jej zmysly. Nehlučne sa zniesol na podlahu kuchyne. Kapsula mu zlepšila zrak natoľko, že videl aj v tme. Nepotreboval k tomu umelé svetlo. V žalúdku už pocítil známe chvenie adrenalínu. Na stole sa niečo zablyslo. Prekvapene sa vrátil pár krokov naspäť a neveriacky zízal na zatvorenú krabicu od servítok.
Snívali sa jej vždy len útržky, nikdy nie súvislý dej. Boli tam kvety. Kvety, ktoré pestovala jej nevlastná matka v záhrade za domom. Vlasy. Jej vlasy v papierovej škatuli. Šepot. Šepot silnel. Prekvapene sa posadila na posteli a prerývane dýchala. Toto sa jej ešte nikdy nestalo! Nikdy sa jej nesnívalo s TÝM. Moment, jej sa TO nesníva, zobudilo ju to! Nečujne odhrnula prikrývku a vstala z postele. Do nosa jej udrel zvláštny pach a na zátylku sa jej zježili chlpy.
Ako sa približoval ku stolu, na ktorom krabica ležala, žiara silnela. Bol ako zhypnotizovaný. Vedel, že v takomto prípade by bolo najmúdrejšie zmiznúť, ale nemohol odolať. Celkom podľahol tej žiare. Bola celkom teplá, lákala ho, aby sa jej dotkol. Pomaly zdvihol ruku a očarene sa zasmial. Neuvedomoval si, že ten smiech počuje aj niekto iný, opájal sa šťastím, ktoré krabica vyžarovala. Pohľad mal sklený, a v tejto chvíli sa už vôbec neovládal.
Alilea stála uprostred izby s privretými očami, a snažila sa zavetriť, odkiaľ prichádza ten odporný pach. Dvíhal sa jej žalúdok a ruky sa jej triasli od zúrivosti. Potom sa to stalo. Jemná vibrácia zvuku sa odrazila od stien a zachytila sa na špici jej ucha skôr, ako to počula- smiech?!! Ocitla sa pred kuchyňou, ani nevedela ako. Nekráčala, a predsa sa pohybovala. Alilea si zmenu, ktorá sa s ňou udiala, vôbec neuvedomila. Jediné, na čo teraz dokázala myslieť, bol ten odporný zvuk. Ako sa približovala k dverám, silnel aj zápach. Chrbtica sa jej napla ako struna a z hrdla sa jej vydral neartikulovateľný výkrik.
O pár desiatok metrov ďalej, na asfaltovej ceste pred domom, stálo zelené auto, v ktorom spokojne odfukoval Michael. Nadýchal sa plynu, ktorý ho uspal. Nakoľko mal však silný organizmus, jeho spánok bol len dočasný. Zo snenia ho prebral výkrik. Prudko sa vystrel na sedadle a mierne nadskočil, čo malo za následok tupý náraz jeho hlavy do stropu auta. V okamihu sa spamätal a vybehol smerom k domu. Jeho hlava mala mať dnes žiaľ veľkú smolu, a tak sa o pár sekúnd zrazil s vreštiacim chlapom, ktorý vybiehal zo Sylviinho domu. Po krátkom zápase ho Michael premohol a chlapík upadol do bezvedomia. Michael si utrel z čela pot a zhnusene sa odvrátil- až teraz si všimol, že dotyčný ma rozsiahle popáleniny na krku a tvári. Vyzerali čerstvé..
Kedže ani Sylvia nespala so štupľami v ušiach, zápas ktorý sa odohral v kuchyni a následný vresk ju celkom prebral. Vyskočila z postele a zmätene sa rozhliadala. Nabrala odvahu a rozbehla sa do kuchyne..
,,Alilea!!“ skríkla zhrozene a kľakla si na zem vedľa nehybného tela.,,Alilea,“ zatriasla ňou opatrne, snažiac sa vydolovať z nej akékoľvek známky života.
