"Čo sa to deje?"vystrašene sa opýtal hobit Bilbo,keď oknom miestnosti"DRACI"vletel kameň z menšieho katapultu."Neviem,ale všetci k zemi!"zvolal Jeremius.Marley-najväčší Jeremiov súper-si neodpustil poznámku:"Tak tomuto hovoríš zabezpečenie,čo?!" "Nehádajte sa teraz!"skríkol vyhadzovač Merlin."Musíme sa spojiť!"Kričal Merlkir."Kto to tam vonku vlastne je?!"opýtal sa Eorl."Veď to sú Kerčariakovia!(pozn.Kerčariakovia-kmeň skřetov zo severu)Ako sa sem mohli dostť?"spýtal sa Krtko,"veď Kerčariakovia žijú ďaleko na severe!" "niekto musí ísť do sklípku pre zbrane a brnenie!!"zvolal znovu Jeremius."Čo keby si šiel sám?"zarýpol Marley.Er-gil povedal:"Idem po zbrane ja!"
Hneď ako to dopovedal sa vyvalili dvere,do ktorých narazil obrovský oceľový šíp z balisty.Kerčakovia sa chceli dostať dnu."Rýchlo Er-gil,bež!!"zvolal Krtko."Idem s tebou"ponúkol sa Marley.Kerčakovia zrazu prestali kričať a zostali stáť s otvorenými očami.K taverne sa blľžil mačací muž."Ngrr-sug-Gadr sa vracia!Sme zachránení!"radostne zvolal sekol.Gadr si presekával cestu k hlavnému vchodu taverny,medzitým sa už Marley s Er-gilom vrátili aj so zbraňami.Gadr už-už chcel vykopnúť aj zbytok dverí v taverne,ale zasiahol ho šíp jedného z Kerčariakov.Gadr padol pod dvere a rozbil hlavou drevený podklad.Kerčariaci radostne zakričali,ale bojovníci v taverne zažili šok.Nachvíľu zasvietilo svetlo nádeje,ale hneď aj zhaslo.Obránci sa ozbrojili a očakávali drtivý úder.Kerčakovia sa spustili na tavernu."Tak toto je skutočne skvelé!Ďakujem za takú obranu!"poznamenal ironicky Marley.Tí obrancovia,ktorí mali strelné zbrane začali zúfalo strieľať po Kerčariakoch a dosť ich aj pobili,lenže skřeti už boli skoro pri dverách.Obráncovia sa začali zúfalo biť.Pekných pár stoviek Kerčariakov pobili,ale bolo ich predsa len málo.Taverna padla a jej hostia zomreli.No naďalej môžeme ospevovť ich činy.Či ironický a škodoradostný Marley,alebo hrdinský a prchký Merlin.Ďalej bojovný Taurendil Modrý či čestný Krkto Temný.Vštky tieto mená ostanú zapamätované.Ale to ich už späť nevráti...
