Začula zdola nejaký zvuk. Radšej sa išla pozrieť, čo to znamená, tete Elen sa mohlo niečo stať. Vošla do kuchyne, a tam sa jej naskytol hrozný pohľad. Teta ležala na zemi v kaluži krvi a nad ňou sa skláňala hrôzostrašná obluda. Telo mala pokryté dlhou, zamotanou kožušinou a z úst jej tiekli sliny. Keď Kiara vošla, zdvihla k nej malé očká a pomaly sa vzpriamila. Dievča na ňu chvíľu strnulo hľadelo, potom sa spamätalo a rozbehlo preč. Obluda ju nanešťastie rýchlo doháňala, v jedálni ju schytila za pás a prehodila si ju cez plece.
Och, teraz ju určite zabije, presne tak ako tetu Elen! Ale nestalo sa tak. Príšera bežala ďalej, Kiara sa obzrela ponad plece, kam ju to vlečie. Od údivu otvorila ústa, uprostred ich obývačky sa vznášala veľká guľa žiariaca bielym svetlom.
Obluda sa prikrčila k skoku, bolo jasné, kam mieri. Kiara stihla ešte vykríknuť a obe zmizli v bielej žiare. Hneď po nich sa stratila aj guľa.
