***
Mierne pootočila hlavu a venovala zrkadlu unavený pohľad. Zachvela sa.
Viečka jej prikryli belasé oči a svet sa pre ňu stal jednou tmavou škvrnou. Schúlila sa do embryonálnej polohy a netúžila po ničom inom, len aby tá ukrutná bolesť zmizla. Hladina spokojnela.-
Tep sa mu zrýchlil. Takéto čosi predsa neprichádzalo do úvahy!
,,Filip, ona sa ponorila! Celá je vo vode!“ zdesený výkrik preťal oceľovú stenu ako šľahnutie bičom.
Filip pristúpil bližšie k zrkadlu a zahľadel sa na hladinu vody. Zamračil sa.
Viktor nechápal, ako to, že tam len tak stojí. Rozbehol sa k dverám, naťukal bezpečnostný kód. Ruky sa mu potili. Zrazu zabudol na krv, na svojho spolužiaka, na chladné uvažovanie, akému ich doteraz vždy učili.
,,Viktor! Nechoď tam!“ Viktor siahal na kľučku. Filip ho pritlačil k stene a zmrazil ho. ,,Zbláznil si sa?“
„Boli také belasé! O nič neprosili.“
,,Čože??“
,,Bola zmierená s osudom! Aká bolesť jej išla z očí!“ Vytrhol sa mu zo zovretia a vbehol dnu. Filip stál v úžase, nevediac, ako sa zachovať. Bál sa čo i len pohnúť.
Ocitol sa pred nádržou. Sekunda zaváhania. Nehýbala sa. Vkročil do vody a vzal ju do náručia, aby ju mohol vyniesť. Bola taká krehká! Mysľou mu preletela pochybnosť. Ktorá strana bojiska je tá správna?
Inštinktívne mu ovinula ruky okolo hrdla a pritisla sa na jeho hruď.
Žije.-
Filip sa striasol a neveriacky pozeral cez zrkadlo na Viktora, ako vynáša z vody WEYALA! Rozbehol sa k panelu uprostred miestnosti a stisol tlačítko pre alarm prvého stupňa. Rozozvučala sa siréna a dvere na miestnosti s nádržou sa uzavreli. Pohotovostné jednotky vtrhli na oddelenie a rozmiestnili stráž pred dvere.
Siréna prebrala Viktora z očarenia. Nechápavo hľadel na klbko teplej kože túliace sa k jeho hrudi. V okamihu oschla. Vlasy sa jej začali vlniť okolo hlavy. Viktor sa striedavo pozeral na zatvorené dvere a na zrkadlo a zmocňoval sa ho strach. Pohla sa a jeho krk si pritiahla k tvári. Zavrel oči a prestal sa báť. Nehýbal sa, očakával smrteľné uhryznutie.
,,Neviem prečo si ma zachránil, ale ďakujem ti. Odteraz môj život patrí tebe.“ Pošepla mu a ponorila sa do jeho očí, ktoré mal doširoka roztvorené od úžasu. Zrazu prebehla miestnosťou akási vlna energie, a boyarowia stojaci na druhej strane zrkadla stratili weyala z obrazu. V miestnosti s nádržou stál iba Viktor, a zjavne chápal ešte menej ako oni.-
,,Čo sa tu sakra deje??? Kde zmizla tá beštia? Zavolajte doktora Watsona!!“ Filip pobiehal po oddelení a rozčúlene vydával rozkazy.
,,Volali ste ma?“ hlboký hlas vychádzal azda z útrob tohto mohutného, prešediveného chlapa, ktorého väčšina z OG poznala pod menom Watson.
,,Volal! Tá vaša finta s nádržou nám bola úplne nahovno! Ona sa úplne vyparila, rovno nám pred očami!“ treba dodať, že Filip bol tak rozčúlený, že začal modrať. Dvaja dôstojníci ho preniesli na stoličku. Jeden mu rozopol uniformu a druhý mu podal injekciu zeruttu.
,,Zaújmavé, hmm. Vskutku zaújmavé.“ Mrmlal si popod nos Watson, sledujúc zrkadlom Viktora, ktorý splašene pobiehal okolo nádrže. Filip už opäť stál na nohách, a s maximálnym sebaovládaním precedil pomedzi zuby:
,,Čo sa vám zdá „zaújmavé“ na tom, že nám z oddelenia zmizol nebezpečný weyal? Dúfam, že máte na to nejaké vysvetlenie.“
,,Zdá sa to takmer nemožné. Ale je to zároveň jediné možné vysvetlenie: použila Viktora ako portál.“
