Moje nohy vzniesli sa nad skaliská matky zeme
Hudba letiaca povetrím rozvlnila vetvy stromu v jemný tanec
Tu zrazu lístie ma objalo vo svojom náručí
A ja som sa vznášala
dotýkajúc sa konárov svojimi skrvavenými prstami
Omamná vôňa jarného bôľu prehlušila kruté spomienky
A ja som sa opäť cítila slobodná
Moje telo rozpamätalo sa na rozkoš akú som kedy zakúsila
A hustá hmla ukryla moje stopy pred besnými psami
Aspoň na pár chvíľ zabudla som, že utekám, spomínajúc na najväčší dar
Dar života, ktorý som prijala z rúk boyara...
Bol máj, a kvitol orgován. Pomaly sa preberala. Otvorila oči a jediným pohľadom do seba vpila neveľkú záhradu. Ležala pod akýmsi stromom, jeho korene jej boli lôžkom. Pousmiala sa. Keď sa dotkla perami Viktorovho krku, tam, na oddelení OG, očakával smrť. Dobre to mohla vycítiť, nebolo to predsa prvýkrát, čo nahnala niekomu strach. On sa však netriasol o svoj život, mysľou sa preniesol do šťastných chvíľ. Do tejto záhrady.-
***
,,Čo sa vám zdá „zaújmavé“ na tom, že nám z oddelenia zmizol nebezpečný weyal? Dúfam, že máte na to nejaké vysvetlenie.“
,,Zdá sa to takmer nemožné. Ale je to zároveň jediné možné vysvetlenie: použila Viktora ako portál.“
Filip vytreštil oči na Watsona a zalapal po dychu. Potom sa dotackal k zrkadlu.
,,Nechápem síce, ako sa také niečo mohlo stať, ale to teraz nie je až také podstatné. Musíme ju okamžite nájsť. Choďte za Viktorom a zistite všetko čo o tom vie, tuší, a aj to, čo nechce povedať. Ale nepúšťajte ho zatiaľ mimo oddelenie. Musíme ho strážiť, aby nespravil ďalšiu hlúposť.“
,,Podľa mňa jej sám Viktor ponúkol možnosť úniku. Prečo by nám teraz mal prezradiť miesto jej presunu? Ako to, že sa vôbec priblížil k nádrži? Musela ho zhypnotizovať.“
,,Vravel niečo o jej pohľade. Predtým ako sa rozbehol k nádrži.“
,,Toľká nezodpovednosť, a práve od teba, Filip. Vieš dobre, ako ľahko sa dá s nováčikmi manipulovať. Mal si mu v tom zabrániť.“
Filip nespokojne zaťal pery. Nemal rád, keď mu niekto vyhadzoval na oči omyly, ktorých sa dopustil. ,,Teraz je už neskoro riešiť, čia to bola chyba. Choďte, a zistite, kde je!“
Watson prešiel do druhej miestnosti.
,,Viktor! Si v poriadku? Toľké šťastie! Teraz môžeš vetkým rozprávať, ako si bez ujmy prežil stretnutie s weyalom,“ uškrnul sa Watson. Viktor k nemu trochu váhavo podišiel a nechal sa objať. Bol v šoku, ale predovšetkým pociťoval akúsi stratu. Watson mu ponúkol, aby ostal na noc meditovať v niektorom „akváriu“ oddelenia, nemal by byť teraz sám. Akváriom nazývali obrovské miestnosti, ktoré boli až po strop zaplavené vodou. Boyarowia z vody čerpali svoju silu. Weyalovia, ich úhlavní nepriatelia, vodu nemohli ani cítiť. Otupovala im zmysly a spomaľovala presuny cez energetické portály. Boyarowia žijú na Zemi v súlade a mieri s ľuďmi, pôvodnými obyvateľmi planéty. Weyalovia sú od roku 2090 vyhnancami. Väčšina weyalov žije v kolónii na Marse, niektorí ale stále veria v získanie trónnej stanice, ktorá by im ako riadiace centrum Zeme zabezpečila úplnú nadvládu nad planétou. A preto existuje OG, ochranná garda boyarow, ktorých hlavným cieľom je zlikvidovať weyalov skrývajúcich sa na Zemi. Toto všetko sú samozrejme utajené skutočnosti.-
April sa pobrala preskúmať záhradu. Nenašla tu žiaden dom, či prístrešok, a tak sa rozhodla vrátiť do Félixovho úkrytu, ktorý sa nachádzal na hraniciach s Ukrajinou. Nemala však dostatok sily, aby vytvorila portál vo voľnej prírode. Kráčala poza krovie lemujúce cestu a čakala na svoju obeť.-
