Po ceste kráča drobná postava. Už z diaľky vidieť, že sa ponáhľa. Ako prichádza ku kroviu, je čoraz nervóznejšia. Je to žena. Svetlohnedé vlasy jej jemne lemujú tvár, ktorú by väčšina ľudí za peknú neoznačila. Ostro vystupujúci nos podčiarkuje roztržitosť pohybov. Strach z nich odstránil akúkoľvek poéziu. Zrazu prudko zastane a zaspätkuje pár krokov dozadu. Nevie však odtrhnúť pohľad od hustých kríkov.-
Viktor zo seba zhodil šaty a odklopil sklenený kryt. Voda v „akváriu“ bola priezračne zelená, pravidelne narážala na priehľadné steny. Skočil dnu a zriadenec oddelenia za ním privrel kryt. Ponoril sa na dno. Na dno svojej mysle. Myšlienky , ktoré mu trhane narážali na sluchy, sa zrazu zlepili a presiakli jeho nehybné telo. Pokožka spokojne nasávala okolitú energiu a Viktor sa stal pánom nad sebou samým, odplaviac všetky zvyšky omamného vplyvu weyala.-
April sa pousmeje, schovaná v prítmí listov. Vzduch oťažel náporom vlny drvivej energie. Žena nedokáže utiecť, ba dokonca spraví krok bližšie. Pramene Apriliných vlasov začali svoj tanec a jemne sa vlnia v priestore. Vrabce vyplašene letia preč. Žena nervózne cuká očami z kríka na krík, vtom zachytí pohľad modrých očí a ochromená padá na kolená. Chcela by kričať, no z hrdla jej vychádza len priškrtený vzduch. April nadvihne svoje chodidlá z udupanej trávy a ľahko sa prenesie k cudzinke.-
Viktor sa prehŕňa v spomienkach, snažiac sa zachytiť každý detail. Jeho myseľ sa nachádza v miestnosti s nádržou, v ktorej je ponorený weyal. Viktorove telo zatiaľ pokojne odpočíva na dne „akvária“.
––Mierne pootočila hlavu a venovala zrkadlu unavený pohľad.-–
–-Hladina spokojnela.-–
–-Tep sa mu zrýchlil.-–
–-Filip pristúpil bližšie k zrkadlu a zahľadel sa na hladinu vody. Zamračil sa.–-
–-,,Viktor! Nechoď tam!“ –-
–-,,Aká bolesť jej išla z očí!“ –-
–-Ocitol sa pred nádržou. –-
–-Nehýbala sa.-–
–-Ktorá strana bojiska je tá správna?-–
–-Žije.-–
–-Siréna.-–
–-... klbko teplej kože túliace sa k jeho hrudi...-–
–-Nehýbal sa, očakával smrteľné uhryznutie.-–
-–,,Neviem prečo si ma zachránil, ale ďakujem ti. Odteraz môj život patrí tebe.“–-
–-Pošepla mu a ponorila sa do jeho očí, ktoré mal doširoka roztvorené od úžasu.-–
–-V miestnosti s nádržou stál zrazu sám, ochromený a zmätený.—
Viktor sa striasol a odrazil sa od dna. Vyplával nad hladinu a lapal po dychu.
–-,,Neviem prečo si ma zachránil, ale ďakujem ti. Odteraz môj život patrí tebe.“–-
,,Kdekoľvek si, nezabi!!! Prosím,“ pošepkali jeho modré pery a Viktor sa opäť ponoril.-
April trhnutím prinútila ženu vstať a pozrieť sa jej do očí. Znova ten istý strach, uškrnula sa pri pohľade do ženiných myšlienok. Weyalovia strachom pohŕdali, ale dokázali ho využiť vo svoj prospech. Paralyzovali ním svoje obete. April sa prisala na ľudský krk a s pôžitkom sa chystala zahryznúť do toho teplého mäsa. Cítila, ako pod pokožkou pulzuje horúca krv. Vtom jej zovrelo hrdlo a ona vystrašene pustila ženu z rúk.
Kdekoľvek si, nezabi!!! Prosím,“–
April sa zhrozene pozerala na vlastné ruky, ktoré ju zrazu neposlúchali. S trpkou boleťou si spomenula na sľub, ktorý nerozvážne vyslovila.
-–,,Neviem prečo si ma zachránil, ale ďakujem ti. Odteraz môj život patrí tebe.“–-
Pozrela sa na ženu, ktorá plakala od úľavy, nevediac, čo jej zachránilo život pred krutosťou weyala.––––––
