Prisahal pri snehu na nebi na nebi
na všetky hviezdy - padnuté pahreby
na kúsky ľadu,zaryté v duši
na chladnú lásku,keď srdce búši
zároveň s vetrom.Neváhal.
Samotnej večnosti - prisahal.
Prisahal pri noci tmavnúcej,
Nevnímal pohľady miznúcej.
Slabučký prízrak tvorený mrazom,
odvial ho vietor,prisilný razom.
Naposled vydýchla v diaľke sa chvejúc,
za ňou zem plakala,hromovo znejúc.
"Keby si už nikdy neuzrela zore,
hviezdy a noc,mesiac,rozbúrené more!
Zabudnem na teba,ty si sen,
nešťastie z diaľky prišlé sem!
Nepôjdem za tebou,ak zaváham,
nech zmením sa na kameň,prisahám!"
