Short stories I.

.:Slávnostne prisahám, že nemám za lubom nič dobré!:. I. V tmavej kruhovej izbe sa nejasne ozývala hudba z klubovne. K stropu sa dvíhalo päť mohutných postelí s masívnym tmavým baldachýnom. Na posteliach boli položené kufre rôznych veľkostí a pod každou z nich trónil teplý vlnený koberec, ktorého farba sa v tme nedala určiť. Okrem tlmenej hudby zdola bola izba tichá. Až na… Na jednej z postelí boli zatiahnuté závesy. Na zemi pod ňou ležali pokrčené uniformy a školské habity. Náhodný návštevník, by však zistil, že za závesom neoddychuje uťahaný študent, ale deje sa tam niečo iné. Zrazu sa tichom rozľahol dievčenský chichot. Vychádzal spoza závesov. Naraz sa ťažký baldachýn rozhrnul a v medzere sa objavila rozpálená dievčenská tvár. „Niečo som začula,“ prestrašene šepla. Vedľa jej tvári sa zjavila tvár chlapčenská. Porozhliadla sa po miestnosti a potom vyhlásila: „Ja nič nepočujem,“ a s týmito slovami chlapec objal dievča okolo krku a vtiahol ju naspäť za záves. Znovu sa ozval veselý chichot, ktorý však umlčal mladík bozkom. Z jedného bozku boli razom dva, potom tri, až jej nakoniec posial bozkami celú tvár. Potom sa sklonil a posial bozkami aj jej krk, plecia a prsia. Dievča zaklonilo hlavu a odovzdane prijímalo jeho bozky. Tep sa jej zrýchľoval a srdce si začínala cítiť až niekde v krku. Nato si ju chlapec posadil do lona a začal jej sťahovať posledné zvyšky odevu, ticho zastonal od vzrušenia. „Božemôj, na toto som čakal celé prázdniny!“ zašepkal jej do ucha. Dievča sa opäť zachichotalo a vnorilo si prsty do chlapcových plavých vlasov. Ich pery sa spojili na dlhú chvíľu a potom dievča prinútilo svetlovlasého chlapca ľahnúť si na posteľ. Odhodila prebytočnú spodnú bielizeň a obkročmo si kľakla nad vzrušeného mládenca. Horúcimi rukami mu pohladila svalmi hrajúcu hruď a zamierila s nimi nižšie. Chlapec sledoval jej ruky ako smerujú k jeho ....trenkám. Zatiahla za nazberkanú gumu a nechala ju opäť plesnúť na chlapcovo pevné brucho. Nechápavo sa na ňu pozrel, ale videl v jej očiach len šibalské ohníčky. „Prečo mi tak nedočkavo pozoruješ ruky?“ uškrnula sa a zohla sa k nemu pre bozk. Chlapec ju okamžite schytil za tyl a vášnivo ju pobozkal. Keď sa od neho odťahovala, jemne jej chytil spodnú peru medzi zuby a prešiel po nej jazykom. Znova ho krátko pobozkala. Vrátila sa k jeho trenkám. Sklonila sa nad jeho brucho a jazykom opísala krivku jeho pupku. Mladík zaboril ruky do jej bujných vlasov a slastne privrel oči. Cítil ako mu začína pulzovať v podbrušku. Dievča pomaly začalo sťahovať volné trenky. Sledoval každý jej pohyb. Nakoniec dievča odhodilo aj posledný kúsok odevu, ktorý ich od seba delil. Hudba zdola zosilnela. Ozvalo sa aj pár študentov s vlastnými textami k pesničke. Zrazu však zaznel strašný buchot, až sa dvaja mladý ľudia na zahalenej posteli klepli o seba hlavami, nasledovaný hurónskym rehotom rozjarených študentov. Následne sa ozvali dupotajúce nohy na schodoch pred spálňou. Obaja stŕpli v strachu z objavenia a vydýchli si až keď dupot utíchol dole v klubovni. „Kto hodil na schody tú hnojovú bombu!“ rozkričal sa hlas dole v spoločenskej miestnosti. Ozvalo sa nejaké zahundranie. „Zavri klapačku, Zambini! Som hlavný prefekt! Ak nechceš čistiť soviareň vlastnou kravatou, zavrieš si hubu! A stíšte trochu tú hudbu, otriasa sa od nej celá škola!“ Duniace kroky opäť vyšli po schodoch hore a stíchli v hornej izbe. Večierok pokračoval ďalej a poznámku o hudbe všetci ignorovali. Chlapec vykukol spod prikrývky a pozrel na mahagónové dvere. Dievča v jeho náručí sa zamrvilo a tiež zo seba strhlo prikrývku. „Radšej by som mala odísť,“ povedalo roztraseným hlasom. Svetlovlasý chalan sa na ňu pozrel. „Neblázni! Bol to len planý poplach. Nemusíš sa báť,“ povedal potichu a pobozkal ju na rozochvené pery. „Toto je už asi tretí krát, čo sa to opakovalo! Ak váš prefekt zbehne dolu ešte raz, zruší tú zábavu a všetci pôjdu do svojich spální. A mňa nájdu tu…s tebou. Nechcem si ani predstaviť, čo to vyvolá,“ vzlykla. Chlapec jej chytil bradu medzi palec a ukazovák a pritiahol si jej pery k svojim. Bol to veľmi dlhý bozk, akoby ju ani nechcel nechať odísť, ale napokon sa hnedovláska odtrhla od jeho teplého tela a vyskočila z postele. Mladík si zhlboka a sklamane vzdychol: „To nie je fér! Toto si ešte niekto vypije!“ Ľahol si nabok a hlavu si podoprel rukou, aby na ňu lepšie videl. Chvíľu sa prehŕňala v šatstve na zemi a vybrala si časti svojej uniformy. Rýchlo sa pustila obliekať. Keď si prevliekala habit cez hlavu, ozvalo sa ohlušujúce TRESK! a dvere na izbe sa otriasli v pántoch. Dievča zdesene vykríklo, ale keďže malo práve hlavu pod habitom, ten jej výkrik sčasti stlmil. Chlapec vyskočil z postele a narýchlo si natiahol nohavice. Na schodoch sa znovu ozvalo zlostné dupanie. „Tak DOSŤ! Ruším váš večierok! Vypadnite do svojich izieb!“ hučal hlavný prefekt. „Héj! Len sme sa chceli ísť pozrieť za starým kamošom! Celé prázdniny ho nevidíme a on sa zašije do izby a nejde s nami osláviť poprázdninové stretko…“ V tej chvíli sa odchýlili dvere a do prachového smradu z hnojovej bomby vykukol štíhli vysoký chlapec svetlých vlasov. Zamával si pred nosom a afektovane zatiahol: „Fuj! Mohli ste si vybrať aj lepší spôsob ako na seba upozorniť!“ „No výborne! Už ste sa videli a teraz choďte spať! Zajtra sa začína vyučovanie a hlavne tento rok musíme získať školský pohár, tak MAKAJTE a UČTE SA!“ Prefekt opľul polovicu osadenstva tohoto poschodia a odpochodoval do svojej izby. Chlapci si vzdychli a otočili sa k svetlovlasému chalanovi. „To je magor, tento McKelly!“ zapišťalo malé útle chalanisko. „No nič! Poďme chlapci!“ Otočil sa na opätku a zbehol o poschodie nižšie so závesom štyroch krpcov za pätami. Pri dverách zostali len chlapci, ktorí obývali izbu spolu s vysokým mládencom. Prvý chcel vojsť veľký tučný chlapec a za ním sa tlačili ďalší traja. „NIE!“ skríkol plavovlasý chlapec a oprel si ruku o zárubňu, aby im zabránil vojsť. „Ja som si ešte neupratal...“ Vrhol rýchly pohľad do miestnosti za sebou a spokojne sa uškrnul. „Čo, že si si ešte...?“ tupo naňho pozrel ryšavý vycivený chlapec. „No, ešte som si neupratal,“ podráždene zopakoval a otvoril dvere. Nikto na to nič nepovedal, radšej si to nechali pre seba...pre istotu. Chlapec sa pozrel na svojich hlučných spolubývajúcich a chystal sa zavrieť dvere, ale... „Čo tu sliediš, McKelly!“ zatiahol vysoký chlapec. Hlavný prefekt sa ihneď nafúkol. „Kontrolujem izby. Som hlavný prefekt...“ Chalan mu zatresol dvere pred nosom a ignoroval jeho rozhorčené poznámky spoza nich. „Aj ja som prefekt a neposeriem sa z toho,“ zavrčal mladík a zamieril k posteli. Ostatní spolubývajúci sa hlasno zasmiali. Atmosféra bola ešte veselá, všetci si vybaľovali kufre a rozprávali si o svojich prázdninách, keď sa ryšavec opýtal: „Hej, to si bol taký unavený?“ a ukazoval na rozbŕľanú posteľ a na zem pohádzané šaty. „To nie je tvoja vec!“ oznámil mu hrozivo ľadovým hlasom plavovlasý chlapec. Vychudnutý chlapec sa radšej rýchlo prezliekol, ľahol si do postele a zatiahol závesy. Zábava sa skončila. .:Darebáctvo sa podarilo!:.