|
Sneží.
Sneží a zore sa sfarbujú do purpurova
požiarom v srdci.
Mesiac sa skrýva v oblakoch,
počuť sneh.
Para z úst zahmlieva výhľad,
telo viac nevidí, necíti.
Je zima.
Slzy tryskajúce z hlbín rozorvaného srdca
zamŕzajú cestou k
pootvoreným perám.
Kdesi v diaľke počuť brzdiť vlak
a duša sa z krajiny myšlienok
prudko vráti k telu
a to
padá
...
Pomaly sa zabára do periny snehu.
Oči sotva otvorené vnímajú už len úlomky tmy
...
para z úst viac nezahmlieva výhľad
...
duša odchádza
...
telo?
Telo umiera.
|