|
Čo sa stalo?
Si zronená a slzy máš na perách.
Nič, vlastne... všetko.
Nechcem o tom hovoriť.
Nie dnes, nie zajtra.
Ani o tisíc, tisíc dní...
Trhá ma to na kusy...
Čo to je?
Nech to od Teba rýchlo odhodím!
Srdce a dušu trhá to na kusy.
Na jednej strane stojí vášeň,
cit a nekonečná túžba...
Ako smiem Ti pomôcť?
Bolí ma, keď vidím Ťa strápenú.
... a na tej druhej...
rozum a povinnosť.
Alebo skôr... láska.
Láska? Veď tou si sama!
A práve preto nemôžem.
Nemôžem ľúbiť, koho by som chcela.
Nemôžem túžiť po tom, koho má iná.
Nemôžem zažiť vášeň,
ktorá spaľuje Ju a Teba.
Mňa?!
Nie, prepáč, myslela som Jeho,
nie Teba!
Bolesť skresľuje mi slová.
Kto je On?
(Si to TY!!!)
Nemôžem, nemôžem to meno vysloviť!
(pretože nás zničím)
Trápi Ťa?
(Mučí, trýzni, srdce zabíja)
Nie, to ja sa trápim,
ja sama.
Pomôžem Ti?
Áno, prosím...
Zovri ma v náručí.
(a viac ma nepusti)
(Ľúbim Ťa, ale zviazaný som s inou.
Nechcem prestať objímať Ťa,
Láska,
ale musím.
Trhá ma to na kusy...)
|