Je na vás, čomu veríte, DEVIATA ČASŤ

,,Alilea!!“ skríkla zhrozene a kľakla si na zem vedľa nehybného tela.,,Alilea,“ zatriasla ňou opatrne, snažiac sa vydolovať z nej akékoľvek známky života.

Blúdila neznámou krajinou, zahalenou modrou tmou. Tá tma bola ťažká a hustá, brodiť sa cez ňu nebol žiaden špás. Nevidela si ani na špičku nosa, necítila však strach. Tu bola akosi doma, kde vlastne, nevedela povedať. Aj keby čo len tušila osud svojich dní, stratila sa v nich. Krok jej oťažel a znamenal väčšiu námahu ako čokoľvek, čo doteraz poznala. Pociťovala ohromnú túžbu ľahnúť si a spať, nechať sa na vlnách modrej tmy unášať. V puse mala púšť a v ušiach jej hučal vodopád. Niekto sa jej zľahka dotkol a z tmy k nej prenikol hlas. No, priznajme si, to nebol ani zďaleka letmý dotyk vánku, to Sylvia sa pokúšala vrátiť ju k životu. K životu, aký ona poznala, netušiac, čo je Alilea zač. Pre ňu však akákoľvek snaha strácala významu, modrá tma jej neúprosne drvila hruď. Nevládala hlásku vyrieknuť, ba ani si povzdychnúť.

,,Čo jej je? Čo sa tu dopekla stalo??“ dovalil sa Michael do kuchyne a s pocitom bezmocnosti vzal do náručia Alileu. ,,Prenesiem ju na pohovku, privolajte sanitku!“ poručil Sylvii a jeho hlas vylučoval akýkoľvek odpor či váhanie.
Sylvia sa rozbehla k telefónu a chvejúcim sa hlasom oboznamovala so situáciou zaspatú prepojovateľku. Tak sa zdá, že tá brala Sylviine slová na ľahkú váhu, dokonca si neskrývane zívla. V Sylvii skypela zlosť a osobu na opačnom konci telefóna prebrala k životu súvislým jačaním. Akokoľvek, nakoniec si predsa len vymohla ubezpečenie, že sanitka je na ceste.

Opatrne ju položil na pohovku a kľakol si na zem vedľa nej. Nepokladal sa za veriaceho a žiaden z doteraz známych bohov ho nepresvedčil o svojej nekonečnej dobrote. V tejto chvíli však podvedome vyslal prosebnú modlitbu k tmavému nebu. Nemôže predsa zomrieť, nie teraz a takto. Nie skôr ako jej on sám bude môcť prezradiť, kto je. Pretože teraz už nepochyboval, ža ona je jednou z potomkov Rádu.

,,Alilea, preber sa! Alilea, skus sa sústrediť a vráť sa, viem že to dokážeš. Alilea, teraz nesmieš zaspať, teraz nie.. Viem o tvojej matke..“ skúsil ju navnadiť. Ak teraz podľahne volaniu, už nebude pre ňu pomoci. Nebola pripravená stretnúť sa s jedným z NICH.

Modrá tma sa ľstivo ovinula vôkol nej a nedala jej nadýchnuť. Vtom začula hlas, ktorý ju úpenlivo o niečo žiadal. Veľmi mu chcela vyhovieť, nevedela si však spomenúť, komu patrí. Zacítila mámivú sladkastú vôňu a tma začala rednúť. Oslepila ju žiara a do uší sa jej vkradol ľúbezný spev. Vtom sa zachvela prudkým nárazom slova, ktoré k nej preniklo. Slova matka.
Jeho ozvena jej hlaholila v ušiach až prehlušila neznámy spev. Alilea z posledných síl otvorila oči a zhlboka vtiahla vzduch do pľúc.

,,Preberá sa.“
,,Tlak stabilizovaný.“
,,Životné funkcie v normále.“
,,Budete v poriadku,“ usmiala sa na ňu sestrička a vpichla jej do žily dlhú ihlu ešte predtým, ako Alilea zamdlela.

Michael označil muža s popálenou tvárou ako zlodeja, ktorý sa pod rúškou noci vkradol do domu, ale s prihliadnutím na rozsiahle popáleniny musel najskôr do nemocnice. Keď ho niesli na nosítkach zo sanitky na pohotovosť, nebadane niečo pustil z ruky na zem. Plastová fólia dopadla na asfalt a vietor ju niesol preč. Ten červ bol ešte natoľko pri vedomí, že nedopustil aby uňho našli kapsule.

Nemocničná izba jednotky intenzívnej starostlivosti. Neprirodzene sterilizovaný vzduch víril klimatizáciou. Posteľ bola tvrdá a pod hlavou ju tlačil zložený vankúš. Pootvorila oči a zbadala krútiacu sa žiarovku, ktorá okolo nej lietala ako rozzúrená osa. Pootočila hlavu aby jej unikla. Pozrela sa na ruku. Asi patrila jej, ale momentálne nehybne ležala na plachte, a vôbec- vyzerala cudzia, akoby nepatrila k telu. Alilea sa pousmiala nad touto možnosťou a pokúsila sa nadvihnúť ten kus bledého mäsa. Cez kožu jej presvitala modrá žila a v nej bola zapichnutá akási ihla. Alilee stuhol úsmev na perách, zbledla a celkom pokojne zamdlela. Znova bola v dome, blížila sa ku kuchyni. Tá bytosť sa odporne škľabí a v rukách túžobne zviera krabicu s jej vlasmi. Vykríkla a skočila naňho.

Sestrička sa rozbehla smerom k izbe zvierajúc v ruke inekciu. Rozrazila dvere prudkým pohybom druhej ruky a zatlačila vreštiacu pacientku naspäť na lôžko. Toto je príšerný deň, pomyslela si a skúseným vpichom jej dopriala dávku sedatív.