Takmer telenovela

... ,,Roxi vstávaj!“ volala Connie na svoju sestru. Roxi totiž začínala svoj posledný rok na strednej škole (teoreticky povedané, je to totiž po jarných prázdninách) a nebolo by dobré, keby hneď prvý deň meškala (najmä nie pri našej obľúbenej riaditeľke – mimozemšťanke)... Roxi bola od nej staršia, preto mala väčšie problémy vyrovnať sa zo smrťou oboch rodičov, a teraz o tom nerada hovorí. Keď sa zvrtne reč na rodičov (v škole, doma, vonku či inde) nahnevá sa odíde do izby na povale a plače. Roxi sa o Connie starala a cítila svoju zodpovednosť za ňu. Obe žili u tety z otcovej strany (z maminej nikto nezostal), ktorá na ne bola síce milá, ale Roxi sa predtým stihla uzatvoriť do seba, a bolo to s ňou ťažké. Postupne sa však prispôsobila. Na tom mali zásluhu predovšetkým ich (celkom chutní) bratranci, Jason a Tommy. Roxi spolu s nimi založila skupinu ,,SPEL“. Okrem ich troch tam boli ešte aj dvaja iní chalani – Connor a Mark. Roxi je zamilovaná do Connora, a myslí si, že o tom nikto iný nevie, ale to sa pekne mýli. Vedia to skoro všetci. Najlepšie na tom je, že Connor je najobľúbenejší chalan na škole a jeden z najkrajších, a Roxi aj keď je veľmi pekná (opálená, dlhé havranie vlasy) nepatrí k ,,elite vyvolených“. A jej najväčšia rivalka Sandra, mimochodom kapitánka roztlieskavačiek, jej to dá pociťovať na každom kroku, čiastočne aj preto, že aj ona chcela chodiť s Connorom. ... ,,Hm-pfff, no dobre veď už idem. Chalani sú už hore?“ položila otázku a ......... zívla, dlho a hlasno, takže aj keby dovtedy hore neboli, teraz už určite sú. ,,Tí sú už hore skoro hodinu a cvičia v garáži. Čudujem sa, že ťa nezobudili tým randálom. Carol (svoju tetu volali krstným menom) už poriadne naštvali.“ ,,Koľko je vlastne hodín?“ ,,Nóóóóó ... sedem.“ povedala Connie rozpačito. ,,Čože?!?!?: Ešte je len sedem??? Ale veď to mám ešte tri hodiny čas, a škola je len dva bloky odtiaľto.“ ,,No vidíš, máš čas na rannú rozcvičku a môžeš si aj zahrať. Len prosím nenaštvi Carol. Ja sa idem obliecť a namaľovať, chcem totiž vyzerať pekne, veď idem prvý krát na strednú.“ Roxi sa medzitým obliekla do teplákov, trička a mikiny. Otvorila dvere a vyšla z ich podkrovnej izby a zamierila na prízemie, kde bola kuchyňa. Tam zazrela Carol, Connie nepreháňala, fakt bola naštvaná. ,,Dobré ráno Roxana, teda prepáč Roxi (Roxi totiž nemala veľmi rada ľudí, čo ju volali celým menom).“ ,, ... bré ráno. Idem za chalanmi.“ ,,Dobre, tak ich prosím skroť.“ ,,Hmmmm.“ Roxi si zobrala hrnček s čajom, hrianku a zamierila k dverám od garáže. Akonáhle ich otvorila, overila si, že cvičia. Jas a Tommy hrali v kapele na gitarách, Roxi na bicích, Mark tiež na gitare a Connor na elektrickom klavíri (a je pritom naozaj chutnučký). Rýchlo sa postavila na schody, a zavrela za sebou dvere, lebo Carol chytala amok. ,,Ahóóóóóóóóój! Musela zakričať, ak chcela aby ju počuli. Vypli zvuk, a zborovo sa ozvali: ,,Čau, že si už aj hore?“ ,,Ha-ha-ha. Veľmi vtipné, poďte si zabehať do parku. Vaša mama chytá nervy. Ale po obede si môžeme zahrať, veď odchádza na dva dni.“ ,,Dobre súhlasíme. Je síce prvý deň školy, ale je aj piatok.“ povedal Tommy aj za Jasona. Potom sa však zarazil: ,,Koľkého je zajtra?“ ,, Desiateho prečo?“ Tí dvaja sa na seba zdesene, či skôr viac s hnusom pozreli. ,,Čo si zabudla? Veď všetci musíme ísť za naším otcom, a ten hudbu priam nenávidí.“ ,,A dokelu, ale ja tam nemôžem ísť, dohodla som sa s Connorom.“ ,,Budeš to musieť zrušiť.“ ,,Nie, skúsim zavolať Erikovi.“ ,,Dobre, keď už s ním budeš hovoriť, presvedč ho, aby sme tam nemuseli ani my!“ ,,Ako rozkážete môj pane.“ vyčarila na tvári pokornú grimasu, až sa museli začať smiať. ,,Ozaj už ste jedli?“ ,,Nie, poďme hore.“ Zvrtla sa, a už kráčala hore schodmi. Na poslednom schode sa otočila: ,,Bacha na Carol!“ No keď vyšli hore, Carol tam už nebola. ,,Asi išla do práce, vedúca firmy predsa musí byť pre svojich zamestnancov vzorom.“ vtipkovala Roxi. Keďže mali aj chalani na sebe tepláky a mikiny, rozhodli sa, že si idú zabehať rovno teraz. Ako vyšli von rozcvičili sa a ... ,,Dobre, dohodnime sa. Ideme kolečko okolo bloku, a kto prvý dobehne sem vyhráva. A... žiadne skratky chalani dobre?“ Obaja sa na seba uškrnuli a Tommy jej odpovedal za oboch: ,,Veď hej, ale minule si aj tak vyhrala, tak neviem, aký máš problém.“ ,,Ha – ha. Dobre 3 – 2 – 1 štart!“ zakričala a okamžite vyštartovala. Pri otočke videla, že chalani sú ďaleko za ňou. Dokončila kolo, a vbehla do domu. Chcela vidieť, ako a budú tváriť, keď si budú myslieť, že sú prví a ona sa im potom ukáže. Opatrne sa pozerala cez záclonu na okne. No zrazu začula smiech s kuchyne. Tí dvaja ju dobehli. Tvárili sa, že bežia a sú ďaleko za ňou, a keď zašla za roh tak sa vrátili domov. ,,Vy ste teda ulievači. No dobre, už ste raňajkovali?“ ,,Ešte nie.“ ,,Dobre, keďže ste sa uliali z behu tak spravíte raňajky!“ ,,No, no. Nevieš náhodou, že máš dnes službu, a nesmieme sa vymieňať?“ ,,Prečo ja? Prečo práve ja.“ pozrela sa na hodinky: ,,Preboha , deväť hodín. No chalani myslím, že dnes nám raňajky padajú, ale sľubujem, že po škole nám zaplatím pizzu.“ Na to sa rozbehla a priam vyletela hore schodmi do izby. Mohla tušiť, že tam Connie, jej ,,milovaná“ sestrička nebude. -No čo už- pomyslela si. Rýchlo na seba nahádzala svoju obľúbenú kombináciu oblečenia – čierne obtiahnuté tričko s potlačou tmavomodrého čínskeho draka a rozšírenými rukávmi, dlhé rozšírené nohavice, nádherný, hrubý čierny opasok zakončený šnúrkami, tmavomodré tenisky, prívesok na krk a tmavomodrú šiltovku – vzala tašku s vecami a vyrazila zase dolu do haly. ,,Čaute chalani, a nepozabudnite sa.“ ,,Áno mami. Už sa neboj, nezmeškáme náš veľký deň, okrem toho vyrážame zároveň s tebou, čo si zabudla, že chodíme do tej istej triedy?!“ ,,Aha fakt, a ja som si myslela, že nastupujete do prvého ročníka na základke. No nič. Aj zázraky sa dejú.“ ,,Trhni si. Ozaj vyzeráš dobre. Čo mi?“ ,,Tiež nevyzeráte najhoršie.“ Po tomto povzbudivom rozhovore vyrazili. Cestou sa len sem – tam podpichovali, a usilovne rozmýšľali koho dostanú za triedneho. ,,Úprimne dúfam, že to nebude Blackstormová, lebo ma porazí.“ nadhodila Roxi po dlhšom tichu. Blackstormová, všetci ju však volajú Kamenná diktátorka, je najhoršia a najprísnejšia učiteľka na škole, ktorá má rada len úlisné, vlezlé a dotieravé decká, presne ako Sandra. Tá sa ale vtiera všetkým učiteľom. Medzitým sa už ocitli v škole. A išli sa rozísť ku skrinkám. ,,Súhlasím s tebou. Dúfam, že to nieje ona.“ poznamenal Jason. ,,Dúfam, že nehovoríte o mne, lebo by to znamenalo, že budete hneď v prvý deň po škole.“ ozvala sa spoza nich Blackstormová. ,,N...nie pani profesorka. Len sme rozmýšľali koho nám dajú tento rok za triedneho.“ ,,No tak ste na to asi prišli. Som rada, že s vami budem tráviť viac času.“ oznámila im a odpochodovala. Zostali len nemo stáť, pozreli sa na seba súcitnými pohľadmi, a odišli ku skrinkám. Roxi sa o skrinku delila so svojou priateľkou Sapphire. Trochu nezvyčajné meno pre dievča, ale jej matka si myslí, že je to poetické a Roxi sa to veľmi páčilo. ,,Bré ráno. Už vieš tú novinku?“ ozvalo za ňou práve vo chvíli, keď sa skláňala nad skrinkou. ,,Á ahoj Sapphire. No áno, ak myslíš to, že nás má Blackstormová.“ ,,To fakt?! No to som nevedela, ale tento rok je náš maturitný ples, a to nejakým zázrakom budúcu sobotu.“ ,,To nemyslíš vážne.“ ,,No práve. Je to ale kvôli tomu, že pred maturitami sa budeme musieť učiť, samozrejme len tí čo nemajú taký mozog ako ty, a potom máme ísť na posledný školský výlet.“ ,,No ďakujem za poklonu, ale nemám až taký dobrý mozog. A okrem iného ti budem pomáhať z učením. No a keď už tu hovoríme o tom výlete pôjdeš?“ ,,No asi áno... Ich rozhovor v tom prerušilo zvonenie. Našťastie len oznamovacie pre decká, aby si šli vziať rozvrhy. ,,Bola si si už po rozvrh Roxi?“ ,,Nie a ty?“ ,,Nie, pôjdeme spolu. Už si videla Connora?“ ,,Uhm. Nie.“ Rozpačito sa usmiala a spolu so Sapphine sa vybrala do zborovne po rozvrhy. Hneď ako sa naň pozrela utvrdila sa v svojom type na triedneho profesora, teda v tomto prípade profesorky, čo je jej nočná mora. ,,Aha, aha. Naše dve vyvrhelky.“ Ozval sa za nimi posmešný hlas, a hneď nato sa tam ozval falošný smiech. ,,Ale naša malá BARBIE a jej dvaja psíčkovia.“ ,,Len sa smej, a priprav sa na boj, tento rok totiž dostanem Connora, a ty mi v tom nezabrániš. A stavím sa, že na maturiťáku s ním budem ja a nie ty.“ ,,Ale niesi si s tým náhodou až moc istá?“ povedala jej Roxi naoko chladne no vo svojom vnútri sa celá triasla od hnevu. Zazvonilo. Tentokrát na hodinu. Roxi sa rýchlo pozrela na rozvrh – prvá hodina je triednická. –No dobre, musím to nejako vydržať.- pomyslela si a bežala do triedy. Akonáhle si sadla (do lavice, ktorá bola z jednej strany vedľa Seapphirininej a z druhej vedľa Connorovej lavice) vošla tam Blackstormová. Roxi si všimla, že tam Sandra ešte nieje. Pobavene žmurkla na Tommyho a Jasona, ktorí sedeli v predných laviciach. Vedeli, že ak niekto príde na Blackstormovej hodinu neskoro, tak si to pekne zlízne. Vzápätí dorazila. Pokojne akoby sa nič nestalo si sadla na svoje miesto vedľa svojich ,,verných“. Blackstormová sa tvárila akoby nič nepostrehla. ,,Dobrý deň žiaci. No vidím, že najprv začneme z menšími zmenami.“ Sandra na Roxi víťazoslávne pozrela. ,,Takže slečna Roxana Moonlightová, ... Sadneš si do prednej lavice k oknu namiesto Sandry Colmannovej a tá si sadne vedľa Connora Knightlesta.“ Roxi najprv vôbec nezaregistrovala, že to bolo adresované jej, kdeže ju oslovili celým jej meno, keď však pochopila zhrozila sa, ale nemohla nič namietať, ak nechcela zostať po škole. Vstala, vzala si veci a odišla do prvej lavice zo sklonenou hlavou, zatiaľ čo Sandra okolo nej preplávala ako páv. Roxi, ktorú volali ľadová kráľovná, sa tisli slzy do očí, ale zadržala ich. Aspoň mali vedľa nej lavicu Tommy a Jason, no aj to sa malo zmeniť. ,,Dobre, pán Thomas Wright si vymení miesto so Sindy Felowsovou.“ -No skvelé, nielenže nemôžem sedieť vedľa svojich priateľov, ale ani vedľa svojich bratrancov. No aspoň že na iných hodinách sedíme tak ako chceme. Bože, ako len tú sprostú... Blackstormovú neznášam. - soptila Roxi v duchu. ,,Takže teraz pár informácií. Vedzte, že ma naozaj neteší, že som vašou triednou učiteľkou. Otvorene vám hovorím, že nemám rada ľudí vo vašom veku,...“ ,,No to je teda novinka.“ Zašepkala si Roxi popod nos. ,,... ale ani žiadne iné. No takže, budúcu sobotu je maturitný ples. Lístky sa predávajú u riaditeľky a stoja 5 dolárov. Ďalej rada by som upozornila, že máte tento rok maturity a mali by ste ich spraviť, nieže by som vám chcela pomáhať, ale robím to preto, aby ste čo najskôr odišli zo školy. Po maturite je tu ešte školský výlet. Na ten sa však prihlasuje až tesne pred skúškami. Dobre to je asi tak všetko. O a dobrá správa je, že vás tento rok nemám na žiadnom inom predmete, okrem triednickej. Takže uvidíme sa na budúci týždeň v pondelok.“ ,,Cŕŕŕŕn...“ Odišla z triedy no polovica deciek zostala sedieť ako primrazená. Potom sa z reproduktoru ozval hlas riaditeľky typicky piskľavo sa ozvala:„Tak, vítam tu nováčikov ale aj našich starých známych. Pre nováčikov bude tento rok plný učenia, čo ale aj pre posledný ročník. Upozorňujem, že na maturitný ples sme zohnali obrovskú sálu v hoteli STAR. Niektorí Ako SPEL ju už dobre poznajú, vlastne vďaka nim sa nám to podarilo zariadiť, takže ďakujeme. No to je všetko, prajem veľa úspechov v tomto pre niektorý v prvom a pre niektorých v poslednom ročníku, a samozrejme aj pre tých, čo sú medzi nimi. Dovidenia v pondelok a príjemný víkend.“ ,,Skvelé čo nato poviete decká. Ak rezervovali ZLATÚ SIEŇ tak to bude božie.“ povedala Roxi, keď sa spolu s priateľmi zberala ku skrinkám, aby si odložili veci, vtom však niekto do Roxi vrazil a ani sa nenamáhal jej pomôcť s vecami, ktoré jej popadali. Pozrela sa kto to spravil, vlastne to ani nemusela robiť. Bola to Sandra.