|
Tak veľmi by som chcela kričať
A svojím krikom rozodrať mu kožu až na kosť
Bolesť sa vo mne usádza
Tak veľmi by som chcela vrátiť čas
Vymazať omyly
Neexistovať
Byť kvapkou vody vyprchať v povetrí
Všetko vo mne čo kričať by chcelo,je už mŕtve
Prehlušiť ticho v mojej hlave
Rozbehnúť sa pláňou a stratiť sa v behu
Rozplynúť sa v krídlach dravcov
Čo češú vzduch nad poliami
Taká bolesť že už nič necítim
Iba mĺkvy vzdych sa mi občas z hrdla driape
No ani nadýchnuť sa nevládzem
Roztrhať švy čo držia moje telo
A kričať možno potom by som dokázala kričať
Ach Bože prečo si mi dal takú silu
Siahnúť na dno svojej hlavy a vyšmariť všetky stupídne plány
Čo nedovolia mi byť človekom slabým
Pohŕdam kým? A či ním a či sebou
Uspať všetky zradné tiene
Čo číhajú na pozadí snov
Celkom tichučko sa vytratiť v rannej hmle
Nemá
A predsa mojou túžbou pošetilou
Je stúliť sa mu do náručia
Zabiť dychom mrazivým
Všetko ponuré čo dusí ma
|