Havran

V jasnom lesku divokého zraku, v neskonalej moci čiernych perutí, v nespútanom lete proti vetru... Znenáhla sa javí krásne... slobodne sťa búrlivé vetry severu. Vo vášni vzletných pohybov, v silnom zvučnom hlase, v hlbinách búriacej sa duše... ukrytý je večný dych smrti... Zrodený z živej krvi temných síl... Zahalený večným nepokojom... V temnom háve zamatových pier, čiernych ako vzdúvajúce sa mračná v nejasnom splne noci... Večne sa zmietajúci medzi svetlom a tmou... V zajatí túžob zbesilých... po sýtej červeňi krvi... Vzlietnuc do závratných výšok... dvoje tajomných jeho očí žialom zastretých... hľadia do sivých diaľav. Vo všetkej svojej opustenosti... stráca sa v tme neskrotný a krutý Havran