Ľadové kráľovstvo

A biele vločky nežne padali krajina je snehom striebrená na nebesiach mrazy zaviali vlny veršov ľahko klesali nádhera je bielym zmenená a tancovali tvárou v tvár veky dlho stále čakali tak ľadových kvetov zreli dar však zo sŕdc sálal iba chladný žiar v studenom kráľovstve studená kráľovná život v tme a zime prečkali až raz plameň ohňa zbadali V studenom kráľovstve studený prameň úlomky zimy,je taká nádherná Mrazivé vetry ku ohňu priviali krehké plamienky v ňom razom skonali už nie je nič ľadová krajina Pozrel sa na ňu a bola prekrásna a chladnou láskou ku nej zahorel studenšou ako severné víchrice Pozdvihol ruky snehové kytice padli jej do lona jediná slza stiekla jej po líci Kývol prstom Divoké vetry obrazy tvorili jej teraz dve slzy ku tvári primrzli ľadové jazerá len pre ňu horeli tancovali tiene nad pustým miestom planuli hviezdy nad mŕtvym mestom Nemal už nič bol jej dal všetko na líci zostali len dve slzy Bola už iba ľadovou sochou meravo sedela pod hviezdnou strechou Priložil ruky ku vlastnej hrudi vytiahol z nej chladné srdce ona ho zbudila ona nech súdi V studenom kráľovstve len mŕtva kráľovná v studenom kráľovstve už vyschol prameň Utíchlo všetko aj jeho plameň Z lásky čo pozdvihla snehové víchrice už zmizlo všetko zostali kytice Studené kráľovstvo zaviali snehy a prišli mrazy bez trochy nehy zmrazili kráľovstvo Ľadové kryhy rozbili krajinu Už všetci zabudli len báseň spomína oni sa stratili