Pevný krok, hlava sklonená
dlhým životom duša zmorená
odhŕňa list na cestu spadnutý
jeho čas je už dávno zabudnutý.
Večný ľud, zrodený pod hviezdami
túlal sa lesmi dávno pred nami
a patrila mu Stredozem
však musí ju nechať tým, čo prišli po ňom sem.
Zostala hŕstka poznačená časom
čo túlala sa vekmi, čiernym lesom
a stratila sa niekde na ceste,
ktorá končila v čiernom meste.
Keď zavládol smútok a srdcia plnil strach
túlali sa sami, bojovali v tmách.
Nikto ich nepoznal, boli ako tieň,
zabudnutý elfovia, čo stratili svoj sen.