 |
"Ako sa stravovali uhliari pri pálení uhlia" (Štefan Škvarka, Tekovská Breznica pri Novej Bani)
No na frušťik tag bolo, z domu slaňiňi, tan bolo popola, ďe zme mali, tej buďe, odhrabau̯ popol, zahrabau̯ a krumplou suchih a do toho popola pekňe to zakriu̯. Tag ih ňeupečie žiadna gazďina doma rure, ako sa tan tie krumple upiekli. Ňeboli zhoretie, (boli) ak tomu način. Keď ih vibrau̯, dau̯ ih do ňiakiho pokrouca, čo mau̯, tan ih zakriu̯ a sa tag upareli a poton tej surovej slaňiňi gu tomu a bou̯ frušťik. A čiernej kavi. Tan mlieko ňebolo. Čierna kava, to bolo na frušťik. A na obe_dzas tak. Keť prišli žeňi, že ňebolo čo jes, tak sa navareli parance. A ťie_sa pekňe tan narichtuvali. Mau̯ tan kežďi hrnie_dzo sebou a trajfu_sa to volau̯. Sa to položelo na oheň a to sa misi umieselo, ruke sa umili pekňe, to sa misi umieselo a to valkaď ňemuseu̯. To len zošulau̯ a takto to okruťeu̯ okolo ruki, taki kus cesta. Dlhiho. To bolo ako perňik, čo ja vien, takuo tu ňevidno ňišt. A poton to chiťeu̯ a driapau̯ s toho do tej vareňej voďi. A ke_to podriapau̯, poton tan mau̯ varacu, vibrau̯, zaz druhie, nacelkon podriapau̯. A ke_to uvareu̯ šetko, mau̯ tan masť, cibulu, rospražeu̯ tej masťi alebo slaňinku na tej cibule, to voňalo a to len tak člab do tej masťi. Dobruo to bolo žradlo. No. Veru. Poliouku, taka slatka. Tan sa poton dau̯ na vrchu kušťog masťi, keď bolo zapraški aj fazuli, par krumplou a poliouka
bola aj navečer. Tan sa museu̯ naučeť kežďi robeť. Na svojej koži. Lebo inak čo mohou̯? Bou̯ bi hladni bivau̯. Slaňinu a krumple ňemohou žďi, museu̯ poliouku aj jedavať. Aj kava ňechuťela žďi. Takuo sa varievalo. A ňiekeďi si vareu̯ aj meso tan. Keri si veďeu̯ uvareť. Lebo sa chiťelo volačo alebo uš ... Z domu ňedoňiesou̯ žiadno meso, to ňebolo tedi. Ňebolo. Aj kaňe zme vela razi vibrali, tie zme tam vareli. Kaňe. Tie kaňure, čo liecu, tie jastrabi. A tie
zme varievali tan. Velmo dobruo to bolo meso. Juj. Na keď boli mlaďie hore vo vrchu, na takon velikon strome boli, takie šťiape zme najšli a to hňiezdo zme strčeli a poton zme strčeli aj tie. A poton zme to polapali. To ňelietalo. Mladie ešťe. Staru ňechiťeu̯ ňichto. Len tih mladich. Mala ňiekera tri, šťiri, ňiekera dve a to poton uš tan opucuvali pekňe, aj s toho bou̯ dobri minaš. Lepšie ako z jatki meso. Chutňejšie. A ra_zme boli jedno tag vibrali, takuo hňiezdo zvaleli a tan bolo jedno a plno hadou, jašťeridz, žiab na ton hňiezďe. Čo to tie starie noseli a kŕmeli. Zme viďeli, že to ... takuo bolo ako cesto tučnuo, jedno bolo. S toho bolo dobruo meso poton. Uvaretuo. Takuo zme robievali tedi. No zato tan bolo veselo. Tačence pekňe spievali a keď volachto prišou̯, sadou̯ si, vizhovarali zme sa ako čo a išou̯ ďalej.
(R. 1972 zapisala D. Karlovska)
Zdroj: http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2007/6/ks2007-6.pdf |
