|
Taková zajímavá úvaha ... nechávám v původním "znění".
Život by sa mohol prežívať naopak....
Na začiatku by bola smrť, vsetky by začalo umieraním a tým by sa to najhoršie hneď prekonalo. Takto sa zobudíš na posteli v nemocnici a zo dňa na deň Ti bude lepšie. Potom Ťa prepustia domov, lebo Ti je výborne, a prva vec, čo urobis je, že ideš na poštu, zobrať si dôchodok.
Ako čas plynie, sily Ti pribúdajú, tvoja kondicia sa zlepšuje, vrasky miznu. Začnes pracovať a hneď prvy den v praci Ti daju zlate hodinky za zasluhy. Pracuješ 40 rokov, až kým nie si taký mladý, že ťa nesmu dalej nechať pracovať.
A tak prejdeš na najlepšie obdobie života - pijes, zabavas sa, sexujes a pripravuješ sa na študum. Potom začnes školu - hras sa s kamaratmi, bez akýchkolvej povinnosti a zodpovednosti, kym nie si babatko. Ked si dostatočne maly, vlezieš na miesto, ktore by si mal beztak dobre poznat a poslednych 9 mesiacov života Ti prebehne v pokoji a spokojnosti, na teplučkom mieste s perfektným servisom kde ta nikto nebude srat.
A nakoniec opustis tento svet v poriadnom orgazme. |