17:23:17
26. 11. 2024

Místnost
Křeslo pro hosta

NÁSLEDUJÍCÍHO HOSTA VYBÍRÁ VŽDY HOST AKTUÁLNÍ. BEZ VÝJIMEK!

Místnost má od 16:50:20  24. 06. 2003 pronajatou Lampar. Spolusprávce: Nimitz. Klair. Teo.

Pokud se chcete zapojit do diskuze, musíte se do Taverny nejdříve zaregistrovat nebo přihlásit



« ««   161   »» »

Lampar, vloženo 08:52:08  21. 04. 2008

Nimitz:
Děkuji za pěkný portrét Waltera Tevise.

Kroc nám prchla před 2. dílem Walpolea do Nizozemí, takže se asi nedočkáme.

Vever, vloženo 20:35:18  19. 04. 2008

Nimitz: Nikdy jsem o něm neslyšela, ale jeho knížky vypadají zajímavě. Možná si něco zkusím někde sehnat.

Nimitz, vloženo 20:24:22  19. 04. 2008


Walter Tevis - spisovatel
28.2.1928 - 8.8.1984

Walter Tevis je u nás znám zejména skalním fanouškům sci-fi. Kdysi jsem pro jiný server napsal jeho stručný životopis (opsaný z jediného zdroje který o něm na internetu tehdy byl), dnes už však díky Googlu lze najít i další prameny, proto ho sepíši kompletně znovu.
Walter se narodil v roce 1928 v San Franciscu, kde bydlel u moře a měl přímý výhled na Golden Gate. Když mu však bylo deset let, jeho rodiče ho umístili do opatrovnického domu a odjeli do Kentucky, kde měli pozemky. Walter se za nimi vydal po roce přes půlku Spojených států vlakem, a zcela jiné prostředí venkova mu jakožto městskému chlapci vyrazilo dech. Brzy se ale spřátelil s místním chlapcem Tobeym, který ho mimo jiné přivedl k science fiction a ke hraní kulečníku, což byly dvě nesmírně důležité věci pro jeho budoucí spisovatelskou kariéru.
Když bylo Tevisovi sedmnáct let, byl povolán do armády (už nějaký ten pátek zuřila druhá světová válka) a sloužil dva roky na torpédoborci v pacifiku. Po návratu do Kentucky vystudoval vysokou školu - získal titul v oboru anglická literatura. Tu také začal následně sám vyučovat, nejprve na středních školách, později po získání praxe a doktorátu na univerzitách - University of Kentucky, Southern Connecticut State College, a Ohio University ve městě Athens. Byl mezi studenty vždy velmi oblíbený.
V době svých studií hrál vášnivě kulečník a později z prostředí heren napsal povídkovou sbírku "The Big Hustle", z níž jednu povídku rozvedl v román "The Hustler" (1959). Ten byl následně zfilmován s Paulem Newmanem v hlavní roli. Již předtím publikoval několik samostatných povídek, a to v tak známých magazínech jako Esquire, Cosmopolitan, The Saturday Evening Post či Playboy. Poté zkusil psát sci-fi, a hned zaznamenal velký úspěch. Jeho román "The Man Who Fell to Earth" (Muž který spadl na Zem) (1963) je pro mnohé fanoušky klasikou, byť na druhou stranu jej málokdo zná (zejména u nás). Pojednává o mimozemšťanovi z planety zdevastované nukleárními válkami, který přichází na zemi aby zde prodal vyspělé technologie, za peníze postavil kosmickou loď a zachránil tak poslední obyvatele domovského světa. Jenže propadne depresím a alkoholismu a na své poslání rezignuje. Román byl v roce 1976 zfilmován, hlavní roli si zahrál David Bowie.
Mezitím se ale slibná kariéra spisovatele zasekla, protože stejně jako jeho románový mimozemšťan začal Walter Tevis v soukromí hodně pít. Z těžkého alkoholismu se dostal až v roce 1975. V roce 1978 se odstěhoval do New Yorku, kde začal znovu psát. Nejprve napsal vynikající scifi román "Mockingbird" (1980) (česky vyšlo jako "Zpěv drozda") o vymírajícím zbytku lidstva které se svěřilo do péče robotů, a ti rozhodli že nejbezpečnější pro lidi bude nevzdělanost a zastavení porodnosti. V systému se však vyskytne chyba - muž který se sám od sebe naučí číst a žena která je schopna počít dítě. Romá byl nominován na cenu Nebula (tu uděluje organizace profesionálních autorů SF).
V roce 1983 mu vyšly další dvě knihy - scifi "The Steps of the Sun" (česky Kroky Slunce - o energetické krizi na Zemi, kterou se rozhodně vyřešit výstřední milionář) a u kritiků úspěšný román "The Queen's Gambit". O rok později je to další román "The Color of Money" (opět z prostředí hráčů kulečníku), později zfilmovaný jako velmi úspěšný film "Barva peněz", znovu s Paulem Newmanem (a nově i Tomem Cruisem) v hlavních rolích.
Píše se tedy rok 1984, Walter Tevis je na vrcholu tvůrčích sil, o jeho další rozepsaný román už se předem přetahují hollywoodská studia, jenže rakovina plic už mu jej dopsat neumožní...
Zemřel ve věku 56 let. Posmrtně mu vyšla už jen sbírka povídek "Far From Home".

Klair, vloženo 15:19:14  11. 04. 2008

Během zítřka to možná přeložím a zkrátím..

Klair, vloženo 15:17:04  11. 04. 2008

ERIN GRUWELL

je mi líto, ale momentálně to časově nezvládám přeložit ani zkrátit. Jen jsem si vzpomněla na film, který vyprávěl o ERIN GRUWELL. Tak o ní něco vložím

Gruwell graduated from the University of California, Irvine. She received the Lauds and Laurels Distinguished Alumni Award. She attended California State University, Long Beach, and obtained her Master’s degree and teaching credentials. She was honored as Distinguished Alumna by the School of Education.

[edit] Teaching career

Gruwell was born in California. She began student teaching in 1994 at Woodrow Wilson High School in Long Beach, California. As a student teacher, she was assigned the lowest-performing students in the school. One student, a boy she referred to as "Sharaud", seemed determined to make her life miserable. He had transferred to Wilson from a rival high school where he had allegedly threatened his teacher with a gun.[1] However, a few months into the school year one of her other students passed a note depicting Sharaud (an African American) with extremely large lips. Infuriated, Gruwell told the class that that was the type of caricature that the Nazis had used during the Holocaust. When only one of the students knew what the Holocaust was, Gruwell changed the theme of her curriculum to tolerance. [1] [2] Gruwell took the students to see Schindler's List, bought new books out of her own pocket, and invited guest speakers.

After her year of student teaching, Gruwell returned to Wilson as a full teacher, this time with a class of freshmen. Her fall semester got off to a rocky start due to student protests of Proposition 187. But Gruwell persevered, and reached her students by asking them to make movies of their lives, keep journals, and relating the family feud in Romeo and Juliet to a gang war. [1] She also had the students read books written by and about other teenagers in times of war, such as The Diary of a Young Girl, Zlata's Diary, and Night by Elie Wiesel. Writing journals became a solace for many of the students, and because the journals were shared anonymously, teenagers who once refused to speak to someone of a different race became like a family.[2]

In the fall of 1995, Gruwell gave each of her students a bag full of new books and had them make a toast for change. [1] After that, she saw a turnaround in them. The students who school administrators had thought were not intelligent enough to read higher-level books and were destined to drop out went on to shock everyone. All 150 Freedom Writers graduated from high school and many went on to attend college. [3]

Between 1994 and 1998, the Freedom Writers garnered a great deal of media coverage, including appearances on PrimeTime Live, The View, and Good Morning America [4].

[edit] After teaching

In 1998, Gruwell left Wilson High School and became a Distinguished Teacher in Residence at California State University, Long Beach. In doing so, she hoped to ensure that prospective teachers could learn from her experiences and find a way to inspire other disadvantaged students.[1] Gruwell later went on to start the Freedom Writers Foundation, which aspires to spread the Freedom Writers method across the country.[4]

The Freedom Writers Diary is a 1999 book written by Erin Gruwell. It is the basis of the 2007 movie Freedom Writers, starring Hilary Swank.

She has written an autobiographical account of her experiences, entitled Teach with Your Heart: Lessons I Learned from the Freedom Writers, published around the same time as the movie's release.

Gruwell ran for Congress (District 38) in 2000.

Ageolite, vloženo 09:28:17  10. 04. 2008

Taky jsem si hezky početla...

Lampar, vloženo 09:24:19  10. 04. 2008

Děkuji, Silmarien, za skvělý příspěvek. Doufám, že ten o Agrippině bude také tak pěkný :-))

Lampar, vloženo 09:22:37  10. 04. 2008

Brava!

Nimitz, vloženo 01:00:19  10. 04. 2008

přečtu si to až zítra, teď jdu spát..

Fionor, vloženo 00:33:27  10. 04. 2008

bravo!

Silmarien, vloženo 00:27:46  10. 04. 2008

V tom príspevku je kladený dôraz najmä na Mesallinin koniec, má to jednoduchú príčinu - detailne ho opisuje Tacitus vo svojom "vrchole cezarizmu".

Silmarien, vloženo 00:26:23  10. 04. 2008

Valeria Messalina, tretia manželka cisára Claudia

Bola o generáciu mladšia ako Claudius. Narodila sa pred rokom 20 nl. Bola jedinou dcérou Domitie Lepidy a Marca Valeria Messallu Barbata Suetonia. Jej staré mamy boli dcérami Octavie, sestry cisára Augusta. Matka Messaliny sa ešte raz vydala, za Fausta Cornelia Sullu. Z tohto zväzku sa narodil chlapec, ktorého v roku 47 Messalina oženila s Claudiovou dcérou Antoniou.

Messalinu za Claudia vydali v roku 38, teda tri roky pred jeho zvolením za cisára. Je nepravdepodobné, že to bolo jej prvé manželstvo, veď mala už 20 rokov, možno viac. O jej skoršom živote je však dostupných málo informácií. Toho času bola Messalina vplyvnou osobou, pravidelne pobývala na Caligulovom dvore. Je možné, že Claudius, ktorému dal Caligula ako prvý šancu na pozíciu si týmto manželstvom chcel upevniť vzťahy v cisárskej rodine.

Mali spolu dve deti. Dcéra Claudia Octavia sa narodila najneskôr v roku 40, ich druhé dieťa, Titus Claudius Germanicus, neskôr nazývaný Britannicus sa narodil pár týždňov po začatí vlády Claudia v januári 41.

Messalina mala veľmi zlú reputáciu. Ako na dvore, tak i medzi obyčajným ľuďom. Veľmi pravdepodobne bola nymfomankou. Mala veľa milencov a Iuvenalis jej vo svojich Satirách venoval celý odstavec v satire O ženskej skazenosti (v miestnosti Galerie poezie tento odstavec nájdete:))
Napriek tomu, že Iuvenalis svoje satiry nepísal v čase vlády Claudia, aj ďalšie pramene a literatúra dokazujú, že Messalina bola veľmi podobná razeniu, aké Iuvenalis vo svojej satire opísal.

Messalina dokázala využiť svoj politický vplyv pre svoje účely. Zbavovala sa svojich bývalých milencov, ľudí, ktorí mohli jej poklesky v správaní priniesť až k cisárovi i iných nepohodlných jedincov.
S pomocou Lucia Vitellia napríklad zmanipulovala Claudia, aby odsúdil zámožného Publia Valeria Asiatica, po ktorého záhradách túžila. Podľa Tacita nebol Valerius Asiaticus pripustený do senátu, ale bol vypočúvaný v cisárskom paláci v prítomnosti Messaliny a Suillia, ktorý bol tiež jej spojencom. Ten Valeriovi vytýkal zvádzanie vojakov, cudzoložstvo s Poppaeou Sabinou a chlipnosť. Skončilo to Valeriovou smrťou, zatiaľ čo sa Messalina bez Claudiovho vedomia postarala o to, aby Poppaea spáchala samovraždu.

Takto Claudiova tretia manželka ovplyvňovala svojho manžela a robila si po svojom až do roku 47. V tom čase sa totiž zaľúbila do muža menom Gaius Silius a to tak veľmi, že vypudila jeho manželku Juniu Silanu z manželstva s ním. Najskôr svoj vzťah trochu tajili, zdržanlivosť bola najmä na strane Gaia Silia, no neskôr už Messalina chodila do jeho domu verejne. Claudius sa to zrejme nedozvedel, ako bol politicky schopný, tak bol slepý v súkromnom živote.

Aj cisár sa raz musel dozvedieť o verejnom škandále svojej manželky. Stalo sa tak v deň, kedy odišiel do Ostie. Messalina a Silius sa vzali. Uvažovali o tom už istý čas, Silius naliehal, aby sa prestali pretvarovať, že je zbytočné čakať na Claudiovu smrť. On bol už slobodný, bezdetný a bol pripravený prijať Messalininho a Claudiovho syna Britannica za vlastného. Sľúbil svojej milenke, že jej ostane rovnaká moc.
Konala sa svadba. Nastávajúci konzul si vzal cisárovu manželku. Po tomto Messalininom čine cisárov ustrnul a jeho najbližší sa konečne rozhodli konať. Bolo treba cisárovi opatrne oznámiť čin jeho manželky a zabrániť tomu, aby sa mohla pred ním brániť. Claudiova slabosť pre Messalinu by ju totiž mohla zachrániť pred zlým osudom.
Napriek všetkému sa bál ísť pred cisára s takou správou Pallas, hoci bol v tom čase najobľúbenejším cisárovým poradcom i Callistus, ktorý bol opatrný. Vytrval len prepustenec Narcissus, ktorý tiež nešiel sám. Pred sebou poslal dve ženy, ktoré mal Claudius veľmi rád, Calpurniu i Cleopatru. Až potom prišiel sám, keď ho dal cisár zavolať, aby zistil podrobnosti o zlej správe, ktorú sa dozvedel.
V tomto momente si Claudius uvedomil, že musí zakročiť, ak nechce prísť o vládu v Ríme a cisársky titul. Keď si čin svojej manželky overil u ďalších verných, začal konať po boku s Narcisom.

Messalina medzitým vystrojila slávnosť vinobrania nestarajúc sa zatiaľ o nebezpečenstvo, o ktorom ešte nevedela. Ženy oblečené ako bakchantky tancovali a spievali.
Po čase na slávnosť prišli poslovia zvestujúci Claudiov príchod. Vtedy milenci pochopili, že je zle a rozišli sa.
Messalina odišla do Lukullových záhrad po Valeriovi Asiaticovi a Silius sa vybral za svojim verejnými povinnosťami. Cisárova manželka si uvedomovala svoju jedinú šancu – prehovoriť cisára, a tak si nechala zavolať obe deti. Vedela, že s nimi bude presvedčivejšia a možno sa dokáže zachrániť pred Claudiovým hnevom. Rovnako poprosila najstaršiu z vestálskych panien, aby sa za ňu u cisára ako u pontifexa maxima prihovorila o milosť. Potom s tromi sprievodcami prešla celým mestom a nastúpila do obyčajného voza, aby odišla do Ostie.

Medzitým na strane cisára vládol tiež nepokoj. Narcissus sa obával, že cisárovi radcovia Lucius Vitellius alebo Largus Caecina by mohli vystúpiť v Messalinin prospech, a tak požiadal cisára o miesto vo voze, ktorým mal ísť do mesta.
V meste sa už nachádzala Messalina, ktorá volala na Claudia, aby vypočul matku jeho detí Octavie i Britannica. Prekričal ju žalobca vytýkajúci jej sobáš a hneď aj odovzdal cisárovi milostné listy dvojice, aby odpútal cisárovu pozornosť od Messaliny. Narcissus zas rozkázal odviesť obe deti, aby nevzbudili v Claudiovi ľútosť. Vestálsku pannu Vibidiu odohnať nemohol, tak jej prisľúbil, že ju cisár vypočuje.

Celkovo v tomto spore mal hlavné slovo tento talentovaný prepustenec. Claudius celý čas mlčal, Lucius Vitellius sa nezapájal do rozhodnutí a do diania okolo. Narcissus prevzal velenie.
Silius bol následne predvedený pred tribunál. Nebránil sa, každá obhajoba bola márna, žiadal len rýchlu smrť. Rovnako boli popravení aj jeho spoluvinníci. Niekoľkých podozrivých a previnených cisár omilostil.

Messalina medzitým odďaľovala smrť v sadoch Lukullových. Spisovala prosebný list. Zrejme by sa jej podarilo uniknúť smrti, nebyť Narcissa. Cisár sa po príchode domov upokojil a vydal rozkaz, aby sa mu Messalina prišla na druhý deň ospravedlniť. Jeho hnev slabol a znovu sa vracala láska, kvôli ktorej bol taký slepý voči výčinom svojej manželky.
Aktivitu opäť prebral Narcissus, ktorý rozkázal stotníkom i tribúnovi, aby vykonali popravu v mene cisára. Prepustenec Eodus, ako vykonávateľ a dozorca našiel Messalinu v sade spolu s matkou Lepidou. Tieto dve ženy sa v časoch pokojných nestretávali a nemali rady, teraz však matka prišla utešiť dcéru. Keď jej katovia prišli, Messalina prijala dýku, ktorou mala spáchať samovraždu. Rozhodovanie, kam zasadiť smrteľnú radu jej trvalo pridlho, a tak jej život ukončil tribún.
Claudius sa dozvedel o manželkinej smrti pri jedle. Nepýtal sa na podrobnosti a ani v nasledujúce dni sa o manželke nezmieňoval. Senát dal Messalinine obrazy odstrániť z verejných i súkromných miest. Tretia Claudiova manželka tak mala byť pomaly zabudnutá. Jej činy z nej ale urobili nesmrteľnú osobnosť, hoci v negatívnom zmysle.

Lampar, vloženo 13:03:03  08. 04. 2008

OK, střílej, až budeš mít chuť.

Silmarien, vloženo 13:00:08  08. 04. 2008

Dobre, takže prídu, ale dám tomu odstup aspoň deň-dva, nech nevypálim všetky náboje naraz:))

Lampar, vloženo 12:57:13  08. 04. 2008

Moc hezké, Silmarien. Myslím, že Messalina a Agrippina jsou postavy, kterým stojí za to se věnovat.

Silmarien, vloženo 10:25:01  08. 04. 2008

Fio: To boli prvé knihy, ktoré som čítala, keď som robila malú seminárku o Claudiovi a jeho ženách:D

Fionor, vloženo 10:21:07  08. 04. 2008

Meridion: Od doby, kdy jsem přečetl "Já, Claudius" a "Claudius-Bůh a jeho žena Messalina" mám Cla-Clau-Claudia moc rád... je to sice víceméně historická fabulace, ale moc pěkná.

Díky Sil.

Meridion, vloženo 10:08:31  08. 04. 2008

Verlit: Ještě že nemáme jen dobové zprávy, ale román od Roberta Gravese a stejnojmenný seriál s Derekem Jacobim. (Ty myslím mají na Claudiově oblibě v současnosti hlavní roli.)

verlit, vloženo 09:53:53  08. 04. 2008

Silmarien: Krásný příspěvek! Claudia mám moc ráda, i když jsou dobové zprávy o jeho životě nejspíš různě zkreslené, připadá mi jako typický příklad člověka, který se ocitl v pozici, o kterou vlastně nestál a docela dobře se s tím vyrovnal.

Silmarien, vloženo 07:36:10  08. 04. 2008

Claudius, rímsky cisár (10 pnl.-54nl.)

Claudius, celým menom Tiberius Claudius Drusus Nero Germanicus bol štvrtým cisárom julsko-klaudiovskej dynastie. Narodil sa 1. augusta roku 10 pnl. v Lugdunum v Galii, čo je dnešné mesto Lyon. Jeho rodičmi boli Nero Claudius Drusus, brat cisára Tiberia a Antonia mladšia.

Sú mu pripisované rôzne diagnózy a fyzické, či psychické defekty. Zároveň sa hovorí o jeho nekontrolovateľnom smiechu, jedávaní s jednoduchými ľuďmi a podobných vlastnostiach, dosť netypických pre konvenčnú postavu cisára.
Jedno z pravdepodobných vysvetlení Claudiových defektov je mozgová obrna. Choroba mu postihla najmä nohy, mal ich tenké, skrútené a krátke. Zasiahnuté boli aj mozgové funkcie, hoci intelekt pravdepodobne nie. Claudius neovládal dobre tvárové svalstvo, triasla sa mu hlava, v rozčúlení koktal a z kútikov úst mu niekedy vytekali sliny. Po obrne kríval a pri reči sa zajakával. V starovekom Ríme boli podobné príznaky aj znakom mentálneho postihnutia, a preto ho rodina považovala za idiota. Snažila sa ho utajiť pred zrakom verejnosti, čo znamenalo vylúčenie z politických aktivít.

Keďže bol z politických aktivít rodinou vylúčený, mladosť strávil štúdiom histórie a literatúry. Bol zrejme jedným z posledných ľudí, ktorí rozumeli etruským textom. Neustálym čítaním a úplnou absenciou vojenských zručností a cviku sa stal z budúceho cisára učenec. Pracoval napríklad na dejinách Ríma, spísal etruské dejiny a dejiny Kartága, bol tiež autorom rozpravy o hre v kocky a spisu o rímskej abecede, ktorú navrhoval rozšíriť o tri písmená.

Počas vlády Augusta a Tiberia nezastával Claudius žiadne funkcie. Až po nástupe jeho synovca Caligulu sa dostal po prvý raz k funkcii, aká by mu zrejme prináležala už predtým, keby nebol postihnutý. Claudius sa stal konzulom a po vražde Caligulu v roku 41 prekvapujúco aj cisárom. Nie však po nástupníckej línii, hoci bol z rodiny. Bol zvolený za cisára pretoriánmi napriek dvojdňovému rokovaniu senátorov o možnosti znovunastolenia republiky.

Keďže rodina Claudia v podstate vylúčila z politického diania, v čase, keď bol zvolený za cisára, mal veľmi málo skúseností. Napriek tomu sa preukázal ako celkom schopný administrátor. Rovnako sa za jeho vlády uskutočnili výboje smerom von z územia impéria, vrátane výbojov do Británie, Trácie a Mauretánie.

Osobne sa zaujímal o právo, zúčastňoval sa verejných súdov, vydával a podpisoval až dvadsať ediktov denne.
Posilnil cisársky byrokratický aparát, čo sa nepáčilo senátu. Hojne v ňom využíval služby prepustencov, ktorým dôveroval oveľa viac. Najvyššie miesta zaujali Narcisuss, ktorý sa stal cisárovým sekretárom a Pallas, správca štátnej pokladnice.

Claudius bol ženatý štyrikrát. K tomu treba pripočítať dve zasnúbenia ešte pred prvým manželstvom. Najskôr to bola Aemilia Lepida, pravnučka cisára Augusta. Tento sobáš sa neuskutočnil, pretože Augustus zasnúbenie zrušil. Druhou snúbenicou Claudia bola Livia Medullina, tá však umrela v deň sobášu.
Claudiovou prvou manželkou sa tak stala až Plautia Urgulanilla. Mali spolu syna Claudia Drusa, ktorý umrel v mladistvom veku. Claudius sa s Plautiou neskôr rozviedol, jedným z dôvodov na rozvod bolo aj podozrenie, že Plautia sa podieľala na odstránení svojej švagrinej Apronie. Plautia ešte po rozvode porodila, Claudius však túto dcéru – Claudiu – odmietol.
Krátko potom si Claudius vzal Aeliu Paetinu, dcéru bývalého konzula. S ňou mal dcéru Antoniu. Aj toto manželstvo skončilo rozvodom, tu však šlo o bežné záležitosti, na rozdiel od Plautie. V tomto čase Claudius ešte nebol cisárom, svoj vrchol v kariére dosiahol až krátko po sobáši s treťou manželkou, Valeriou Messalinou.

Messalinu za Claudia vydali v roku 38, teda tri roky pred jeho zvolením za cisára. Mali spolu dve deti. Dcéra Claudia Octavia sa narodila najneskôr v roku 40, ich druhé dieťa, Titus Claudius Germanicus, neskôr nazývaný Britannicus sa narodil pár týždňov po začatí vlády Claudia v januári 41. Messalina mala veľmi zlú reputáciu. Ako na dvore, tak i medzi obyčajným ľuďom. Veľmi pravdepodobne bola nymfomankou. Ovplyvňovala svojho manžela a robila si po svojom až do roku 47. V tom čase sa totiž zaľúbila do muža menom Gaius Silius a to tak veľmi, že vypudila jeho manželku Juniu Silanu z manželstva s ním. Najskôr svoj vzťah tajili, zdržanlivosť bola najmä na strane Gaia Silia, no neskôr už Messalina chodila do jeho domu verejne. Claudius sa to zrejme nedozvedel, ako bol politicky schopný, tak bol slepý v súkromnom živote.
Aj cisár sa však raz musel dozvedieť o verejnom škandále svojej manželky. Stalo sa tak v deň, kedy odišiel do Ostie. Messalina a Silius sa vzali. Po tomto Messalininom čine sa cisárovi najbližší konečne rozhodli konať. Bolo treba cisárovi opatrne oznámiť čin jeho manželky a zabrániť tomu, aby sa mohla pred ním brániť. Claudiova slabosť pre Messalinu by ju totiž mohla zachrániť pred zlým osudom. Celá záležitosť skončila smrťou vinníkov. Messalina prijala dýku, ktorou mala spáchať samovraždu. Rozhodovanie, kam zasadiť smrteľnú radu jej trvalo pridlho, a tak jej život ukončil tribún.
Claudiovou štvrtou a poslednou manželkou sa stala Iulia Agrippina. Štvrtá Claudiova manželka mala z oboch strán v línii prvého cisára Ríma, Augusta. Jej pôvod bol bezchybný. Claudius bol jej tretím manželom a zároveň strýkom. Agrippina na začiatku plynutia svojej novej „funkcie“ nechala hneď popraviť niekoľko ľudí, uviedla sa i dobrým činom – vyprosila milosť pre Annaea Senecu, ktorého chcela za učiteľa pre svojho syna Domitia. Jej túžba dostať na trón svojho syna bola taká veľká že, otrávila Claudia pri večeri, kde si zaistila spoluúčasť potrebných osôb – prítomného lekára i ochutnávača cisárskeho jedla. Cisár Claudius zomrel 13. októbra roku 54 a na trón sa dostal Nero (Domitius).

Ak by bol záujem, ako druhý a tretí diel môžem dodať bližšie životopisy Messaliny a Agrippiny.

« ««   161   »» »

Zpět



Fantasy a Sci-fi: Taverna
© Jirka Wetter, jeremius@fantasy-scifi.net
, 2001 - 2005
Design: Rinvit, Jeremius
Na textech se podíleli Pavel Džuban a Toomz
URL: http://fantasy-scifi.net/taverna/taverna.php