 |
Valeria Messalina, tretia manželka cisára Claudia
Bola o generáciu mladšia ako Claudius. Narodila sa pred rokom 20 nl. Bola jedinou dcérou Domitie Lepidy a Marca Valeria Messallu Barbata Suetonia. Jej staré mamy boli dcérami Octavie, sestry cisára Augusta. Matka Messaliny sa ešte raz vydala, za Fausta Cornelia Sullu. Z tohto zväzku sa narodil chlapec, ktorého v roku 47 Messalina oženila s Claudiovou dcérou Antoniou.
Messalinu za Claudia vydali v roku 38, teda tri roky pred jeho zvolením za cisára. Je nepravdepodobné, že to bolo jej prvé manželstvo, veď mala už 20 rokov, možno viac. O jej skoršom živote je však dostupných málo informácií. Toho času bola Messalina vplyvnou osobou, pravidelne pobývala na Caligulovom dvore. Je možné, že Claudius, ktorému dal Caligula ako prvý šancu na pozíciu si týmto manželstvom chcel upevniť vzťahy v cisárskej rodine.
Mali spolu dve deti. Dcéra Claudia Octavia sa narodila najneskôr v roku 40, ich druhé dieťa, Titus Claudius Germanicus, neskôr nazývaný Britannicus sa narodil pár týždňov po začatí vlády Claudia v januári 41.
Messalina mala veľmi zlú reputáciu. Ako na dvore, tak i medzi obyčajným ľuďom. Veľmi pravdepodobne bola nymfomankou. Mala veľa milencov a Iuvenalis jej vo svojich Satirách venoval celý odstavec v satire O ženskej skazenosti (v miestnosti Galerie poezie tento odstavec nájdete:))
Napriek tomu, že Iuvenalis svoje satiry nepísal v čase vlády Claudia, aj ďalšie pramene a literatúra dokazujú, že Messalina bola veľmi podobná razeniu, aké Iuvenalis vo svojej satire opísal.
Messalina dokázala využiť svoj politický vplyv pre svoje účely. Zbavovala sa svojich bývalých milencov, ľudí, ktorí mohli jej poklesky v správaní priniesť až k cisárovi i iných nepohodlných jedincov.
S pomocou Lucia Vitellia napríklad zmanipulovala Claudia, aby odsúdil zámožného Publia Valeria Asiatica, po ktorého záhradách túžila. Podľa Tacita nebol Valerius Asiaticus pripustený do senátu, ale bol vypočúvaný v cisárskom paláci v prítomnosti Messaliny a Suillia, ktorý bol tiež jej spojencom. Ten Valeriovi vytýkal zvádzanie vojakov, cudzoložstvo s Poppaeou Sabinou a chlipnosť. Skončilo to Valeriovou smrťou, zatiaľ čo sa Messalina bez Claudiovho vedomia postarala o to, aby Poppaea spáchala samovraždu.
Takto Claudiova tretia manželka ovplyvňovala svojho manžela a robila si po svojom až do roku 47. V tom čase sa totiž zaľúbila do muža menom Gaius Silius a to tak veľmi, že vypudila jeho manželku Juniu Silanu z manželstva s ním. Najskôr svoj vzťah trochu tajili, zdržanlivosť bola najmä na strane Gaia Silia, no neskôr už Messalina chodila do jeho domu verejne. Claudius sa to zrejme nedozvedel, ako bol politicky schopný, tak bol slepý v súkromnom živote.
Aj cisár sa raz musel dozvedieť o verejnom škandále svojej manželky. Stalo sa tak v deň, kedy odišiel do Ostie. Messalina a Silius sa vzali. Uvažovali o tom už istý čas, Silius naliehal, aby sa prestali pretvarovať, že je zbytočné čakať na Claudiovu smrť. On bol už slobodný, bezdetný a bol pripravený prijať Messalininho a Claudiovho syna Britannica za vlastného. Sľúbil svojej milenke, že jej ostane rovnaká moc.
Konala sa svadba. Nastávajúci konzul si vzal cisárovu manželku. Po tomto Messalininom čine cisárov ustrnul a jeho najbližší sa konečne rozhodli konať. Bolo treba cisárovi opatrne oznámiť čin jeho manželky a zabrániť tomu, aby sa mohla pred ním brániť. Claudiova slabosť pre Messalinu by ju totiž mohla zachrániť pred zlým osudom.
Napriek všetkému sa bál ísť pred cisára s takou správou Pallas, hoci bol v tom čase najobľúbenejším cisárovým poradcom i Callistus, ktorý bol opatrný. Vytrval len prepustenec Narcissus, ktorý tiež nešiel sám. Pred sebou poslal dve ženy, ktoré mal Claudius veľmi rád, Calpurniu i Cleopatru. Až potom prišiel sám, keď ho dal cisár zavolať, aby zistil podrobnosti o zlej správe, ktorú sa dozvedel.
V tomto momente si Claudius uvedomil, že musí zakročiť, ak nechce prísť o vládu v Ríme a cisársky titul. Keď si čin svojej manželky overil u ďalších verných, začal konať po boku s Narcisom.
Messalina medzitým vystrojila slávnosť vinobrania nestarajúc sa zatiaľ o nebezpečenstvo, o ktorom ešte nevedela. Ženy oblečené ako bakchantky tancovali a spievali.
Po čase na slávnosť prišli poslovia zvestujúci Claudiov príchod. Vtedy milenci pochopili, že je zle a rozišli sa.
Messalina odišla do Lukullových záhrad po Valeriovi Asiaticovi a Silius sa vybral za svojim verejnými povinnosťami. Cisárova manželka si uvedomovala svoju jedinú šancu – prehovoriť cisára, a tak si nechala zavolať obe deti. Vedela, že s nimi bude presvedčivejšia a možno sa dokáže zachrániť pred Claudiovým hnevom. Rovnako poprosila najstaršiu z vestálskych panien, aby sa za ňu u cisára ako u pontifexa maxima prihovorila o milosť. Potom s tromi sprievodcami prešla celým mestom a nastúpila do obyčajného voza, aby odišla do Ostie.
Medzitým na strane cisára vládol tiež nepokoj. Narcissus sa obával, že cisárovi radcovia Lucius Vitellius alebo Largus Caecina by mohli vystúpiť v Messalinin prospech, a tak požiadal cisára o miesto vo voze, ktorým mal ísť do mesta.
V meste sa už nachádzala Messalina, ktorá volala na Claudia, aby vypočul matku jeho detí Octavie i Britannica. Prekričal ju žalobca vytýkajúci jej sobáš a hneď aj odovzdal cisárovi milostné listy dvojice, aby odpútal cisárovu pozornosť od Messaliny. Narcissus zas rozkázal odviesť obe deti, aby nevzbudili v Claudiovi ľútosť. Vestálsku pannu Vibidiu odohnať nemohol, tak jej prisľúbil, že ju cisár vypočuje.
Celkovo v tomto spore mal hlavné slovo tento talentovaný prepustenec. Claudius celý čas mlčal, Lucius Vitellius sa nezapájal do rozhodnutí a do diania okolo. Narcissus prevzal velenie.
Silius bol následne predvedený pred tribunál. Nebránil sa, každá obhajoba bola márna, žiadal len rýchlu smrť. Rovnako boli popravení aj jeho spoluvinníci. Niekoľkých podozrivých a previnených cisár omilostil.
Messalina medzitým odďaľovala smrť v sadoch Lukullových. Spisovala prosebný list. Zrejme by sa jej podarilo uniknúť smrti, nebyť Narcissa. Cisár sa po príchode domov upokojil a vydal rozkaz, aby sa mu Messalina prišla na druhý deň ospravedlniť. Jeho hnev slabol a znovu sa vracala láska, kvôli ktorej bol taký slepý voči výčinom svojej manželky.
Aktivitu opäť prebral Narcissus, ktorý rozkázal stotníkom i tribúnovi, aby vykonali popravu v mene cisára. Prepustenec Eodus, ako vykonávateľ a dozorca našiel Messalinu v sade spolu s matkou Lepidou. Tieto dve ženy sa v časoch pokojných nestretávali a nemali rady, teraz však matka prišla utešiť dcéru. Keď jej katovia prišli, Messalina prijala dýku, ktorou mala spáchať samovraždu. Rozhodovanie, kam zasadiť smrteľnú radu jej trvalo pridlho, a tak jej život ukončil tribún.
Claudius sa dozvedel o manželkinej smrti pri jedle. Nepýtal sa na podrobnosti a ani v nasledujúce dni sa o manželke nezmieňoval. Senát dal Messalinine obrazy odstrániť z verejných i súkromných miest. Tretia Claudiova manželka tak mala byť pomaly zabudnutá. Jej činy z nej ale urobili nesmrteľnú osobnosť, hoci v negatívnom zmysle. |