|
Moja osobnosť:
Aliénor Akvitánska (Eleonóra)
Rok narodenia nie je úplne známy, najpravdepodobnejší je rok 1122. Dostala vzdelanie, aké prináleží dedičke veľkých majetkov. Jej otcom bol William X. vojvoda akvitánsky. Eleonóra sa vyznala v hudbe, literatúre, hovorila a písala po latinsky. Jej otec zahynul v roku 1137 a ona sa stala sirotou. Jej poručníkom bol kráľ Ľudovít VI., ktorý ju vydal za nástupcu na francúzsky trón, budúceho Ľudovíta VII. Zakrátko umrel a mladý pár bol korunovaný. Eleonóra dostala svoju prvú korunu.
Manželia dlho nemali deti, hoci sa traduje, že kráľ bol do Eleonóry skutočne zamilovaný. V roku 1145 sa im narodila prvá dcéra. Spolu sa zúčastnili na križiackej výpravy. V Antiochii nastala roztržka, lebo El. sa postavila na stranu strýka Raymunda, ktorý tam vládol, mieto aby stála za názorom manžela (objavili sa klebety o telesnej láske medzi strýkom a neterou).
Pri návrate z výpravy sa zastavili u pápeža - nastali totiž problémy s tým, že manželia boli bližší príbuzní, než dovoľovala cirkev a nemali dišpent. Pápež znovu spečatil ich manželstvo, zmieril ich a zakázal ich odlúčenie. Páru sa po návrate narodila druhá dcéra. Na 15 rokov manželstva chabý výsledok.
Napriek pápežovi bolo manželstvo v roku 1152 anulované. Eleonóra sa vydala o 4 týždne za Henricha Plantageneta, ktorý sa stal neskôr anglickým kráľom. Akvitánska vojvodkyňa si svoje majetky priniesla samozrejme do druhého manželstva a tak Anglicko získalo nemalý vplyv na kontinente.
V tomto zväzku sa ukázalo, že El. je schopná rodiť deti ako na bežiacom páse. Bolo ich 8, z toho 5 synov. Po rokoch sa El. znovu vzoprela manželovi, tentokrát sa postavila na stranu synov, ktorí vyvolali niekoľko vzbúr najmä na kontinente. Keď Henrich umrel, stal sa kráľom ich syn Richard Levie Srdce. El. zariadila korunováciu, zohnala mu manželku. Potom sa uchýlila do kláštora vo Fontevrault. Odtiaľ ešte párkrát vyšla na svet – vykúpiť syna z nemeckého zajatia (mala 70 rokov, šla tam osobne). Skoro 80ročná cez Pyreneje, na špan. kráľ. Dvor za dcérou, odkiaľ odviezla vnučku Blanku Kastílsku do Francúzska (Blanka sa stala franc. kráľovnou, dlho bola regentkou, zdedila babičkinu povahu). Potom ešte zorganizovala obranu hradu Mirebeau, čím zabezpečila jediné vojenské víťazstvo Jána Bezzemka na kontinente. Umrela 82ročná v kláštore vo Fontevrault.
Prečo som si ju vybrala? Žena stredoveku, vzdelaná, dedička bohatých a rozsiahlych území. Dokázala viesť krajinu, vzoprela sa obom manželom, keď sa dialo niečo proti jej vôli. Do konca života činorodá. Žena, ktorá mala moc a vedela ju využiť, žena, ktorá v kritických okamihoch vedela vziať opraty do rúk. Ale aj kráľovná, ktorá inšpirovala trubadúrov a porodila deti, ktorých potomkovia hýbali politikov nasledujúceho storočia. A tiež žena, ktorá sa stala terčom mnohých posmešných a hanlivých legiend. |