13:48:33
23. 11. 2024

Místnost
Slovenská miestnosť

Oravský zámok

Vitajte v miestnosti (nielen) o Slovákoch a Slovenkách, o Slovensku a o slovenčine... Keďže ste navštívili Slovenskú miestnosť, neváhajte a skúste využiť krásy slovenského jazyka...
Privítame odkazy a pozvánky na zaujímavé podujatia, v rôznych častiach Slovenska, aby sme sa navzájom mohli inšpirovať...
A ak náhodou má chuť niekto na nejaký zrazík, alebo dokonca zraz, tu je na to priestor...

Ak hľadáte inšpiráciu, kam zájsť na výlet po Slovensku, vyskúšajte stránku http://slovakia.travel/

Místnost má od 21:43:22  26. 02. 2004 pronajatou Taranee. Spolusprávce: Loki.

Pokud se chcete zapojit do diskuze, musíte se do Taverny nejdříve zaregistrovat nebo přihlásit



««   1  2  3  4  5  6  7  8  9  10  11  12  13  14   »»

Meridion, vloženo 10:25:29  28. 06. 2015

Taranee: Něco mezi tím. Jedu tam v rámci několikačlenné české výpravy, která se dala dohromady za účelem naplnění aut. Vůbec netuším, jak budeme jako skupina fungovat, protože všechny členy ani neznám.

Taranee, vloženo 19:13:22  25. 06. 2015

Meridion - inak ideš s nejakou skupinou, alebo na vlastnú päsť?!

Meridion, vloženo 13:18:45  11. 06. 2015

4.-5.7. sa bude na hrade Červený Kameň konať Festival zabudnutých remesiel
http://remeselnyfestival.schatmansdorf.sk/
(Budem medzi účinkujúcími.)

Taranee, vloženo 23:45:16  04. 06. 2015

nejaké zaujímavé akcie, ktoré by stálo za to dať do záhlavia?!

Taranee, vloženo 22:59:42  27. 05. 2015

presne ten :) podobná skúsenosť?

Silmarien, vloženo 21:20:37  27. 05. 2015

Gahér? :-D

Taranee, vloženo 19:13:14  27. 05. 2015

:) povedala by som, že po stránke spisovnosti je to v poriadku...akurát ten význam teda... nás paradoxne v tomto stále opravoval profesor na hodinách logiky, až sa z toho stal nakoniec taký zaužívaný tik, a mám tendenciu ľudí opravovať...

Silmarien, vloženo 18:43:50  27. 05. 2015

Taranee, vieš čo, ja som bola dosť dlho alergická na "napadlo ma" v súvislosti s myšlienkou (aj stále som vlastne), ale potom mi kolega v redakcii povedal, že ono to vlastne nemusí byť nesprávne - už som zabudla prečo. Samozrejme v učebniciach sme to opravovali, ale vraj to teda nie je nespisovne.

Taranee, vloženo 23:11:36  26. 05. 2015

Len pre zaujímavosť (keďže som sa po dlhej dobe sama pomýlila), ktoré slovné spojenie:

- napadlo mi
- napadlo ma

používate častejšie v zmysle, že vám prišla na rozum nejaká myšlienka či nápad?

Pretože som si všimla, že väčšina ľudí používa tú "nesprávnu" verziu - napadlo ma. Ak sa nemýlim, táto by mala byť použitá pri spojení s nejakým útokom na moju osobu...:)

Silmarien, vloženo 01:46:01  20. 05. 2015

martinus.sk - preferenciou stránky ohľadom užívateľskej orientácie (aj tým ostatným teda :-D ale chápem čo si myslela)

Taranee, vloženo 00:27:18  19. 05. 2015

Zaujímalo by ma, čisto informatívne, keby ste hľadali nejakú knižku a mali k dispozícii, len tieto tri stránky:

www.pantarhei.sk

www.martinus.sk

www.gorila.sk

ktorej z nich by ste ako používatelia dali prednosť (teraz mi nejde o preferencie toho, ktorého kníkupectva, ani o propagáciu toho, v ktorom pracujem, ale čisto o užívateľsky najpriateľnejšiu verziu - aj keď si nie som istá, či som sa vyjadrila správne)

Taranee, vloženo 13:33:00  27. 03. 2015

"Ako sa stravovali uhliari pri pálení uhlia" (Štefan Škvarka, Tekovská Breznica pri Novej Bani)

No na frušťik tag bolo, z domu slaňiňi, tan bolo popola, ďe zme mali, tej buďe, odhrabau̯ popol, zahrabau̯ a krumplou suchih a do toho popola pekňe to zakriu̯. Tag ih ňeupečie žiadna gazďina doma rure, ako sa tan tie krumple upiekli. Ňeboli zhoretie, (boli) ak tomu način. Keď ih vibrau̯, dau̯ ih do ňiakiho pokrouca, čo mau̯, tan ih zakriu̯ a sa tag upareli a poton tej surovej slaňiňi gu tomu a bou̯ frušťik. A čiernej kavi. Tan mlieko ňebolo. Čierna kava, to bolo na frušťik. A na obe_dzas tak. Keť prišli žeňi, že ňebolo čo jes, tak sa navareli parance. A ťie_sa pekňe tan narichtuvali. Mau̯ tan kežďi hrnie_dzo sebou a trajfu_sa to volau̯. Sa to položelo na oheň a to sa misi umieselo, ruke sa umili pekňe, to sa misi umieselo a to valkaď ňemuseu̯. To len zošulau̯ a takto to okruťeu̯ okolo ruki, taki kus cesta. Dlhiho. To bolo ako perňik, čo ja vien, takuo tu ňevidno ňišt. A poton to chiťeu̯ a driapau̯ s toho do tej vareňej voďi. A ke_to podriapau̯, poton tan mau̯ varacu, vibrau̯, zaz druhie, nacelkon podriapau̯. A ke_to uvareu̯ šetko, mau̯ tan masť, cibulu, rospražeu̯ tej masťi alebo slaňinku na tej cibule, to voňalo a to len tak člab do tej masťi. Dobruo to bolo žradlo. No. Veru. Poliouku, taka slatka. Tan sa poton dau̯ na vrchu kušťog masťi, keď bolo zapraški aj fazuli, par krumplou a poliouka
bola aj navečer. Tan sa museu̯ naučeť kežďi robeť. Na svojej koži. Lebo inak čo mohou̯? Bou̯ bi hladni bivau̯. Slaňinu a krumple ňemohou žďi, museu̯ poliouku aj jedavať. Aj kava ňechuťela žďi. Takuo sa varievalo. A ňiekeďi si vareu̯ aj meso tan. Keri si veďeu̯ uvareť. Lebo sa chiťelo volačo alebo uš ... Z domu ňedoňiesou̯ žiadno meso, to ňebolo tedi. Ňebolo. Aj kaňe zme vela razi vibrali, tie zme tam vareli. Kaňe. Tie kaňure, čo liecu, tie jastrabi. A tie
zme varievali tan. Velmo dobruo to bolo meso. Juj. Na keď boli mlaďie hore vo vrchu, na takon velikon strome boli, takie šťiape zme najšli a to hňiezdo zme strčeli a poton zme strčeli aj tie. A poton zme to polapali. To ňelietalo. Mladie ešťe. Staru ňechiťeu̯ ňichto. Len tih mladich. Mala ňiekera tri, šťiri, ňiekera dve a to poton uš tan opucuvali pekňe, aj s toho bou̯ dobri minaš. Lepšie ako z jatki meso. Chutňejšie. A ra_zme boli jedno tag vibrali, takuo hňiezdo zvaleli a tan bolo jedno a plno hadou, jašťeridz, žiab na ton hňiezďe. Čo to tie starie noseli a kŕmeli. Zme viďeli, že to ... takuo bolo ako cesto tučnuo, jedno bolo. S toho bolo dobruo meso poton. Uvaretuo. Takuo zme robievali tedi. No zato tan bolo veselo. Tačence pekňe spievali a keď volachto prišou̯, sadou̯ si, vizhovarali zme sa ako čo a išou̯ ďalej.

(R. 1972 zapisala D. Karlovska)

Zdroj: http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2007/6/ks2007-6.pdf

Brandir, vloženo 08:35:53  20. 03. 2015

Vo východných nárečiach (Šariš, Abov) používame "pieper" (pjeper). V niektorých oblastiach (myslím napr. Orava) je drobná zmena "piepor".
Ale spisovné slovo tie nárečové postupne vytláča.

Taranee, vloženo 18:51:45  18. 03. 2015

Myslím, že väčšina z nás používa označenie "paprika"...inak je to zhruba to isté, čo fascinuje aj mňa..niečo čo používa väčšina ľudí, a potom sa nájde niekto/niekde kde sa používa niečo iné...

a áno, čierne korenie je myslím rozšírené na celom Slovensku :)

Meridion, vloženo 09:38:59  15. 03. 2015

Zaujalo ma to "červenuo koreňie". Vzhľadom k tomu, že svokra a zbytok rodiny o ňom hovorí ako o paprike, hádam, že to bude len lokálný názov, ale termín "černie korenie" pre "pepř" je rozšírený po celom (?) Slovensku.

A taky som dostala obrovskú chuť na udený syr. :-)

Taranee, vloženo 18:19:57  14. 03. 2015

Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra už dlhšiu dobu pripravuje antológiu nárečových textov (pod názvom - Čo dedina, to reč iná).

Texty v nej by mali byť prepísané foneticky, a mali by sa dotýkať rôznych tém - od stravovania, cez zábavu, prácu, svadobné a pohrebné zvyky a pod.

Tu je ukážka textu (konkrétne ide o spomienky na stravovacie zvyklosti J. Kotorovej z Kozároviec pri Zlatých Moravciach):


Čo zme jedavaľi? Na rano bivaľi upečenie krompľe f šupke, f trube. To sa pekňe obieľilo, posoľilo a zelo. Ňeboli omasti, boľi ľen na sucho, ňiekedi z maslon a zapiľi sa cmaron aľebo sanutin mľiekon. Bivala ťie_šťipancova poľiouka aj ďemikat, to sa u_ždi nachistalo. To sa zamiesilo z vajcon cesto, trhalo sa a hadzalo do zapraženej poľiouki. Trhad aj štipat sa hovorilo, čil sa stružikuje, struha a poveďia mrvence. Ďemikat sa jedou̯ ces puost. Robiu̯ sa s kravskiho sira. Pru sa nachistaľi sirovie hrutki, zauďiľi a poton sa to postruhalo na takon drobnon stružiku a do ňeho sa dau̯ aj mladi sier a dalo sa aj mladiho masla a to sa dalo do drevenej gelati ako na brindzu, to sa naťiskalo rukou alebo tĺčiko_na soľ. To sa poton naplňilo, poľialo maslon, zakoreňilo, dala sa na to domaca handrička a na vrh došťička a zavažie, kemeň. To bolo poton upravenuo, zakeďenuo, šťipľavuo. To sa volalo uďeni sier aľebo hrutkovi sier. Na ďemikat sa uvarila voda, narezau̯ sa chľebig na sňitki, dalo sa na chľeba otopenuo maslo z mladiho masla, s toho bolo aj podmasľie na rezance, cibuľa sa nakrajala, posoľilo, dalo sa červenuo koreňie a zabarilo vriacou vodou. Pokrioukou sa misa zakrila, abi sa to uparilo, odmeklo a bou̯ frušťig hotovi. To bolo ľachkuo. Obzreu̯ sa na strechu a bou̯ hlani! – smiali zme sa. O podlievanih dolkach sa spievalo:
Piekla dolki z bielej muki, sipala ich pernikon,
davala ih Jaňičkovi otvorenin okienkon.


Zdroj (ide o úryvok z časopisu "Kultúra slova" z roku 2007, pričom na antológii sa stále usilovne pracuje, čo môžem potvrdiť z vlastnej skúsenosti): http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2007/6/ks2007-6.pdf

Loki, vloženo 16:44:20  13. 03. 2015

Brandir: žartoval som :-)

Taranee, vloženo 12:49:08  09. 03. 2015

Činkapi: veď práve to sú tie krásy jazyka slovenského ;)

inak originálny text (ten záhorácky je trošku prispôsobený): http://zlatyfond.sme.sk/dielo/83/Chalupka_Mor-ho/1

Taranee, vloženo 22:57:15  08. 03. 2015

Brandir: myslím, že súhlasím s tebou :) ale na druhú stranu táto slovenská miestnosť je o slovenčine ;)

Brandir, vloženo 12:14:58  08. 03. 2015

Loki: Radšej nie. Čo keby sme potom museli vo všetkých ostatných miestnotiach písať česky ;-) Stačí, ked slovenčinu čítaju :)

««   1  2  3  4  5  6  7  8  9  10  11  12  13  14   »»

Zpět



Fantasy a Sci-fi: Taverna
© Jirka Wetter, jeremius@fantasy-scifi.net
, 2001 - 2005
Design: Rinvit, Jeremius
Na textech se podíleli Pavel Džuban a Toomz
URL: http://fantasy-scifi.net/taverna/taverna.php