|
Začala som to písať do Veštca ku komunitnej debate, ale keď som to dopísala do polovičky, došlo mi, že to bude skôr sem.
Máme vo vchode vlastnú knižnú "búdku", resp. poličku.
Jedného dňa sa pri schránkach zjavila krabica s pár knižkami s nápisom "Knihy, požičaj si, vráť a pokojne nejaké pridaj". Nevieme dodnes, kto to vlastne bol, ale mne s Peťom sa to logicky páčilo, niečo sme tam dodali a neskôr na domovej schôdzi si Peťo s kamošom susedom vymohli bod do zápisu schôdze, kde sa schvaľovalo, že môžeme na chodbe osadiť knihovničku. V Ikea sme kúpili trojpolicovú úzku knižnicu, Peťo ju s dievčatami zmontoval a osadil a na druhý deň odišiel na týždeň do Nemecka.
Moja prvá fotka, ktorú som mu na Fb cez správu poslala, bola fotka plnej knižnice :-D a hoci to nie je žiadny výkvet intelektuálneho čítania, výber je pomerne pestrý a vidím, že sa to tam točí - ľudia si požičiavajú a vracajú naspäť. A čítajú :-)
Možno nie sme komunita, ani nikdy úplne nebudeme, na to sme tam príliš rozdielni, ale páči sa mi, že nám funguje niekoľko vecí - "predbránové rozhovory"; že Peťo s tým istým kamarátom presadili na tej istej schôdzi, že pani, ktorá nám 3/4 roka robí krásnu predzáhradku vchod preplatí náklady do určitej sumy, aj keď ona to nikdy nežiadala, ale pekné prostredie tam máme všetci, že si môžem ísť požičať vajce k susedke aj počas "vaječnej krízy", že keď je Peťo preč a suseda ma počuje, ako idem sama neskoro večer s Jimmym von, tak sa pomaly v pyžame s kľúčmi vychytí "počkajte idem s vami, nech sa vám nič nestane"... že máme na prízemí kamošov do koča i do voza, na ktorých sa dá spoľahnúť (a majú deti v rovnakom veku, tak chápu všetky slasti i strasti rodičovstva!).
Vlastne celé to naše sídlisko mám rada.
Zo škôlky chodievame do rovnakého obchodu. Býva pri ňom predajca Nota bene (ako váš NP). Odkedy tam je a stal sa kamarátom mojich dievčat, tak mám väčšiu pohodu pri čakaní v rade na pokladňu a platení :-D baby utečú za ním a ja mám pokoj :-) dúfam, že od nás za tento babysitting pred vianocami príjme nejaký vianočný nákup :-)
V paneláku vedľa býva jedna pani. Je to taká všetečná stvora (áno, presne ten klasický typ, čo všetko vie, všetko počul, všetko sa chce dozvedieť), ale na deti je milá a tie ju majú rady, tak to nechávam tak.
V ďalšom dome býva pani na prízemí, okolo ktorej často chodievame, neraz pre baby čosi mala, domáce jablká alebo sa s nimi aspoň porozpráva.
Množstvo známych psíčkarov nám z okolia urobilo skôr dedinu ako veľkú mestskú štvrť a je príjemné vedieť, že človek žije tak trochu medzi svojimi. |