 |
Prví muži na Mount Evereste?
(prvé pokusy o dobytie vrcholu najvyššej hory sveta)
Otáznik v nadpise je skutočne na mieste, pretože nasledujúce riadky nie sú o Sirovi Edmundovi Hillarym a šerpovi Tenzingovi Norgayovi, ale o mužoch menom George Mallory a Andrew "Sandy" Irvine. Oboch majú priaznivci histórie horolezectva zapísaných v mysliach ako obete Mount Everestu z roku 1924. Dodnes sa však nezistilo, či zahynuli po ceste dolu alebo nahor. Pozrime sa teda na prvé pokusy o dobytie vrcholu Čomolungmy, ktoré vyvrcholili práve pokusom týchto dvoch.
George Mallory bol vo svojich 37 rokoch v roku 1924 už veteránom lezenia, britského i svetového. Zúčastnil sa expedície na Mount Everest už v roku 1921. Tá bola hlavne prieskumná a Mallory na nej objavil cestu do Severného sedla a so svojím partnerom Guyom Bullockom, dlhoročným priateľom už zo školy podnikli niekoľko prieskumných výprav. Spolu so šerpami expedícia vyliezla na niekoľko menších vrcholov okolo Everestu a získala tak neoceniteľné znalosti z geografie celej oblasti, nevyhnutnej pre neskoršie pokusy o zdolanie vrcholu. Výskum sa prirodzene orientoval len na severnú stranu Everestu - zo strany Tibetu, keďže Nepál bol vtedy pre "západniarov" ešte nedostupnou a zakázanou krajinou. Pre zaujímavosť, prvýkrát severnou cestou dokázateľne vyšiel na Everest až v roku 1980 Reinhold Messner.
Výprava už s cieľom pokoriť vrchol sa konala nasledujúci rok pod vedením generála Bruca. Jej členom bol opäť aj George Mallory a spolu s ním 11 horolezcov (ešte bez Irvina a až na jednu výnimku všetko Briti) a približne 160 nosičov. Jedným z členov výpravy bol aj austrálsky horolezec a chemik George Finch, ktorý skúmal využitie kyslíka v prenosných bombách. Prvý výstup viedol Mallory bez použitia kyslíka. On a ďalší dvaja muži dosiahli hranicu 8225 metrov a stali sa prvými mužmi na svete, ktorí pokorili hranicu 8000 metrov. Druhý pokus viedol Finch s použitím kyslíka (Mallory nešiel) a spolu s Brucom, bratrancom generála, ktorý viedol expedíciu, dosiahli výšku 8326 metrov. Tretí pokus viedol opäť Mallory, už ochotný použiť kyslík, ďalší traja horolezci a 14 nosičov. Pri výstupe ich zachytila lavína a sedem nosičov v nej našlo svoju smrť. Výprava týmto nešťastím skončila.
Ďalšia veľká expedícia sa konala o dva roky neskôr. Zaujímavosťou je, že najväčší podiel na jej financovaní mal jeden z účastníkov expedície v 1922, kapitán John Noel, ktorý o nej nakrútil film. Ten sa stal trhákom a tak Noel výmenou za výhradné práva na novú expedíciu poskytol na výpravu značnú sumu. Expedíciu opäť viedol generál Bruce, po ceste sa však nakazil maláriou, a tak jeho úlohu prebral podplukovník Edward Norton. Z horolezeckého hľadiska bol vedúcim Mallory. George Finch bol pre túto expedíciu odstavený - najväčší podiel na tom mal Arthur Hinks, sekretár Kráľovskej zemepisnej spoločnosti. Finch bol Austrálčan a niektorí členovia spoločnosti nechceli, aby na vrchole najvyššej hory sveta zastal niekto iný ako Brit. Navyše Finch bol rozvedený, neštudoval na žiadnej prestížnej škole a bral peniaze za prednášky o expedícii 1922 bez toho, aby časť zisku dostala Kráľovská zemepisná. Mallory najskôr odmietol účasť, keď zistil, že Fincha odstavili, pokladal ho totiž za najschopnejšieho horolezca v celej partii, ale napokon sa dal presvedčiť na osobný príhovor členov kráľovskej rodiny. Najprekvapujúcejším členom výpravy bol Andrew "Sandy" Irvine, 22-ročný ešte pomerne neskúsený horolezec, ktorého najväčšou skúsenosťou boli Špicbergy (najvyšší vrchol 1717m). Bol akýmsi experimentom a mladou krvou, keďže zvyšní účastníci boli všetko "veteráni" prvej svetovej vojny, ktorí v nej stratili svoje najlepšie lezecké roky. Navyše ovládal kyslíkové bomby, takže jeho úlohou bolo starať sa a vylepšovať toto vybavenie. 
Prvý pokus uskutočnili Mallory s Brucom (bratrancom, nie generálom :)) s deviatimi nosičmi. Nedostali sa však ani k vztýčeniu šiesteho tábora vo výške 8200 metrov, nosiči postupne poodhadzovali svoje náklady a vrátili sa do nižších táborov.
Druhého pokusu sa zúčastnili už spomínaný Norton a ďalší z veteránov britského lezenia Howard Somervell. Sprevádzali ich šiesti nosiči a štyria z nich s nimi aj ostali, čo znamenalo úspešné vztýčenie tábora VI. v 8170 metroch. Nosiči sa potom vrátili nižšie a Norton so Somervellom vyrazili bez podpory kyslíka. Somervellovi došli sily ako prvému, o dvanástej na poludnie po čosi vyše piatich hodinách lezenia pokračoval ďalej už len Norton. Ten sa dostal až do výšky 8573 metrov, keď sa pre nedostatok síl a času rozhodol vrátiť naspäť. Tento výškový rekord platil 28 rokov. Po návrate Mallory s Nortonom prediskutovali pokus číslo tri.
Mallory s Irvinom sa vyšplhali do tábora VI, odkiaľ 8. júna 1924 vyrazili. Podporu im robil v tábore V (7700m) Noel Odell, Malloryho dlhoročný priateľ, horolezec a geológ. Ten zhruba 12,50 na obed videl dve bodky - jeho výpoveď, kde presne ich videl, sa niekoľkokrát zmenila, zjavne si sám nebol celkom istý, v akej výške vtedy boli. Večer toho dňa dokonca vyliezol do tábora VI s proviantom, no kamarátov tam nenašiel. Vyvolával ich a kričal, aby im v snežení a prichádzajúcej tme napovedal cestu, ale neobjavili sa. Na druhý deň sa do tábora vrátil opäť, stan však bol v rovnakom stave. Mallory a Irvine zmizli kdesi na posledných čosi vyše 600 metroch, ktoré im chýbali do pokorenia vrcholu najvyššej hory sveta... otázkou je, či zahynuli pri výstupe alebo zostupe a či zostupovali dolu po úspechu alebo neúspechu.
Po tragédii z roku 1922, kedy umrelo 7 šerpov a úmrtí 2 horolezcov v 1924, dalajláma neschválil ďalšie expedície, a tak sa Briti dostali k Everestu až v roku 1933. Počas tejto expedície sa našiel Irvinov čakan, otázku jeho smrti to však nevyriešilo. V roku 1979 jeden čínsky horolezec povedal, že vo výške 8100 metrov videl kedysi "mŕtveho Angličana". Kým však stihol bližšie špecifikovať svoj objav, zahynul v lavíne. V roku 1986 sa konala výskumná výprava po Mallorym a Irvinovi, ale nebola úspešná kvôli zlému počasiu. Ďalšia sa konala až v roku 1999 a priniesla nový objav - našlo sa Malloryho telo vo výške 8159 metrov. Nezodpovedané otázky však ostali a objavili sa aj nové. Mallory nemal zranenia, ktoré by zodpovedali dlhému pádu, jeho lano svedčilo o tom, že v čase pádu boli na ňom naviazaní dvaja horolezci. Zároveň však jeho zranenia (zlomená noha a hlboká rana na čele, ktorá musela znamenať stratu vedomia) znemožňovali jeho ďalší postup. Na očiach nemal okuliare, boli vo vrecku, čo mohlo znamenať, že sa vracal už keď sa stmievalo - Mallory by si v prudkom svetle nikdy okuliare nezložil. Na druhej strane, fotografie dokazujú, že na výstup si Mallory bral okuliare dvoje. A napokon je tu posledný, trochu romantický, kľúč - fotografia Malloryho manželky Ruth. Vždy hovoril, že keď pokorí Čomolungmu, nechá tam jej fotografiu, ktorú nosil so sebou na každej výprave. V každom prípade, vo vreckách Malloryho oblečenia sa žiadna fotografia nenašla...
Otázky:
1) Prečo viedli prvé britské výpravy k Everestu vždy zo severnej strany?
2) Ktorý horolezec predstavoval mladú krv britského lezenia? |