1.1.2002

Sneží.

Sneží a zore sa sfarbujú do purpurova
požiarom v srdci.

Mesiac sa skrýva v oblakoch,
počuť sneh.
Para z úst zahmlieva výhľad,
telo viac nevidí, necíti.

Je zima.

Slzy tryskajúce z hlbín rozorvaného srdca
zamŕzajú cestou k
pootvoreným perám.

Kdesi v diaľke počuť brzdiť vlak
a duša sa z krajiny myšlienok
prudko vráti k telu

a to
padá
...

Pomaly sa zabára do periny snehu.
Oči sotva otvorené vnímajú už len úlomky tmy
...

para z úst viac nezahmlieva výhľad
...
duša odchádza
...
telo?

Telo umiera.