Za čiernym lesom čierny kraj,
čierna lúka, čierny háj.
Čierny vrch a čierna veža,
na čiernom koni čierne knieža.

V čiernom tele čierna duša,
čiernej moci utiecť skúša.
Dávno je však odsúdená,
zostať sama, opustená.

Tak tu stojí celkom sám,
čierny rytier s kŕdľom vrán.
Prežil vojny, prežil smrť,
teraz však chce zabudnúť.

Do rozvalín sa smutne vrátil,
svoju moc už dávno stratil.
Jeho duša teraz plače,
von z tela ujsť nedokáže.

Šíril iba smrť a skazu,
porazeným stal sa zrazu.
Keď zmizol jeho temný pán,
stratil sa ten čierny klam.

Navždy zostal opustený,
uź neverí svojej zbrani.
Kúzlo zlomiť nedokáže,
chytený do vlastnej pasce.